Velodrom Millenáris Budapešť
22. 07. 2014 20:31, Bazala Marián, 6 komentárovDá sa jazdiť s veteránom po cyklistickom ovále? To je sprostosť, veď v klopenej zatáčke musíš spadnúť dole! Je to pravda, ale pozor, dá sa jazdiť, ak človek pekne pridá plný plyn, potlačí pud sebazáchrany. Dá sa to!!
Pri tom vám adrenalín v krvi pekne vrie. Ale poďme na začiatok. Ing Zbinovský šéfredaktor časopisu Veterán.sk, ma už niekoľko rokov nahovára, aby som akciu: Velodrom Millenáris v Budapešti vyskúšal.
Na Slovensku sa cez víkend nič nejde, tak ráno sadáme s Ondrejom Bobkom do Triumphu a vyrážame smer Ostrihom a ďalej na Pešť.
Cestou na nás skoro každé auto bliká, Netuším prečo, veď aj svietime, asi sa im páčia veteráni alebo sú na ceste žabky zelené. Minuli sme aj policajtov a všetci nás veselo zdravia ďalej. Asi majú veteránistov v Maďarsku radi. Po 2 hodinách konečne stojíme na pumpe v Pešti. Je teplo na zdochnutie. Ideme sa schladiť na OMV. Po 10 minútach putujeme rozkopanou Pešťou ďalej.
Pri uliezaní za volant len tak nejako kuknem na svetlá. Však ja debil svietim diaľkovými. Aha, ja som ich oslňoval a nieže nás majú Maďari radi. Na pravo je ruina Nebštadóinu a niekde tu to má byť. Aha, brána, ale ujko usporiadateľ nás posiela ešte 4 km ďalej. Choďte cez druhu bránu.
Tak vyrážame. Druhý vchod sme ľahko našli. Bola tam dlhá rada čakajúcich na akreditáciu. Tak si pekne 30 minút vystojíme radu. Len nás nasral jeden Moravák, ktorý z protismeru cez 2 plné čiary využil medzierku a vopchal sa pred nás, debil. Maďari ho aj vyháňali, ale kašľal na nich. Pepan jeden, nech sa mu pekne potia nohy v tých čiernych silonových ponožkách a sandáloch, čo mal obuté. Typické obutie spoza Moravy.
Pekne sme sa na tom nevkuse zasmiali. Hurá, sme na štadióne. Ideme si pozrieť ten cyklistický ovál. Tie dve zatáčky sú ozaj strašne strmé.
V zatáčkach sa nedá vyštverať ani meter na trať.
V jednom mieste je trať rozbitá, tak miesto toho, aby použili trochu betónu, tak inkriminované miesto ohrádzajú kuželami. Na fotke vidieť pekne sklon trati.
Vyťahujeme Canony a vrhneme sa do akcie. Cvak, cvak a mám vnútri sexistické Maďarky.
Tie sa s tým nepárajú.
Kilo naviac nevadí, pekne si ho obtiahnu a pri fotení vyťuhujú také pózy, že Marilyn Monroe by bola pri nich cudná panna.
Tak toto majú Maďari lepšie.
Mnoho veteránov majú zbastardených. Pekná 1000ka, ale s nízkoprofilovými elektrónmi.
Našiel sa tu aj Tudor picup- made in pusta- čárda a mnoho iných príšer.
Aha je tu aj Gagarin
a Maharadža.
Niečo hučí. To vybehli na trať prvé autá. 2 ks Bugatti.
Paráda, za nimi idú motorky a už sa na štart tlačím aj ja. Prvá zatáčka a zadok auta mi padá dole. Moja váha ma tlačí vypadnúť dole cez malé dvere..Nič, podľa rady pridám plný plyn, dvojka, trojka a už letím ako besný.
To je to pravé. Keď sa pozriem v zatáčke pod seba, tak vidím pohľad ako z druhého poschodia.
Radšej kukám pred seba. Najlepšie sa ide úplne hore. To ma odstredivá sila min. 2G pritlačí na trať a do sedačky už nepadám, ale musím letieť ako blázon. V zatáčkach sem tam šúcham pneumatikou do karosérie. Tak ma to tam pripúča! 8 kôl za mnou a mierim do depa. Hurá prešiel som na druhú jazdu, zoberiem aj Ondra nech sa poserie aj on!!! Nie, len fotiť Krv a Mlieko!!!
Beriem foťák a stíham aj pirošky.
Jazdia motorky.
Zrazu veľký buchot, krik, rev a prúser je na svete. Sajdka Dneper, plne obsadená, nezvládne jazdu po ovále, havaruje. Za ňou zastavujú, ale posledný letí a nestíha brzdiť a asi v 80ke vletí do skrumaže. Lietajú telá a motorky. Nepríjemné.
Doktori majú plné ruky práce.
Akcia je zastavená. Policajti vyšetrujú. Zranených odvážajú do nemocníc.
Prajem im skoré uzdravenie. Po 2 hodinách sa kolotoč znova rozbieha. Najskôr bicykle,
potom skútre a ďalej sa to stupňuje. Rýchlosť je väčšia... Je sa na čo pozerať.
Už ma pália ruky, svrbia po volante. Volám na Ondra: „ poď ty hrdina!"
Každý môže ísť jednu jazdu. Ale ja som už taký, ak ma vyhodíš dverami tak prídem oknom. Tak sa tak nebadane schovávame za väčším auto a preplichtili sme sa na trať. Netrápim Ondreja, pridávam plyn už v prvej zatáčke, nech tým Maďarom pekne hučí, ten môj vyladený dvojliter. A jazda sa mení na príjemný let. Po treťom kole zastavujem a vyhadzujem Ondreja, nech si ide fotiť dievčence
a ja bez dozoru začínam robiť sprostosti, aké je vidieť na fotke.
V plnej jazde púšťam volant. Debil, nie?? Ale prežil som to. Dostal som aj pochvalu od Ing .Zbinovského, že po jazde Bugatti, bola jazda Triumphu TR 3A, najlepší zážitok pre divákov na Ovále.
O 21.30 hod. pomaly akcia graduje. Nastupujú americké dragstre, ale ich jazda je hrozná, to by som ich spravil aj na Velorexe.
O 22 hod balíme a vyrážame do nočných ulíc Budapešti.
Pohoda, klídek, tabáček. 9 minút hučím do Ondreja: „však tu krásu odfoť!!!" No teda áno, vyťahuje Canon a za jazdy urobí cvak cvak a tu je výsledok:
Krása nevídaná. Hurá, po hodine Slovensko. Ideme bez strechy. V Štúrove sa kocháme hviezdičkami. Hore bola krása nevídaná. Tak sa kocháme,až sme zle odbočili. Nič netušiac sa, po 10 minútach, pred nami znovu objavují krásne osvietená Ostrihomská Bazilika.
Tadiaľ cesta domov nevedie!? Otáčame sa, nepozeráme na malý a veľký voz, ale pred seba o polnoci sme v Nitre!!! Hurá!! Akcia bola krásna a ja ďakujem Ondrovi, že mi niečo prezradil z toho fotografického umenia. Ďakujem!!
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 25. 7. 2014 o 9:59
Dátum: 24. 7. 2014 o 10:43
...Ale zase ti je slovenská gramatika ukradnutá, opováž sa v zime niečo pustiť do sveta bez mojej asistencie!
Dátum: 23. 7. 2014 o 16:23
Dátum: 22. 7. 2014 o 22:19
Dátum: 22. 7. 2014 o 22:15
Dátum: 22. 7. 2014 o 21:23