Trac master Švédsky záchranár v Nízkych Tatrách
06. 03. 2013 23:14, Bazala Marián, 4 komentáre
Keď pred 44 rokmi v roku 1969 ticho na Kežmarskej chate prerušil hukot vzduch chladeného benzínového motora, ktorý vyniesol pred chatu zaujímavé červené čudo, netušil som, že sa s týmto zaujímavým strojom budem stretávať skoro celý život.
V roku 1970 bolo Slovensko poctené usporiadaním Majstrovstiev Sveta v klasickom lyžovaní. Bolo teba vybrať nejaké stroje, ktoré boli schopné pripraviť trate pre bežecké a iné disciplíny. Ako najlepšie miesto pre výkonnostné testy bola vybratá Kežmarská chata. Cesta hore na chatu trvala 4 hodiny. Doposiaľ na ňu nosili zásoby len konské povozy. Kto vynesie záťaž až na chatu, ten je dobrý a také stroje kúpime. Náhodou som bol s otcom na lyžiarskom kurze s VŠP a práve počas nášho kurzu tam prebiehali tieto testy.
Okrem dolu uvedeného stroja tam vyliezli aj krásne stroje od firmy Ratrac. Boli tam aj jednomiestne špeciále na úpravu svahov alebo dvojmiestne aj s korbou. Kukali sme na tieto zázraky ako teľatá na nové vráta.
Bol som najmladší na chate, mal som len 10 rokov. Otec mi vybavil, že ma mohli voziť na Ratrakoch ako talizman. To bola zábava!! Po príchode na Dolniaky mi nikto neveril čo to tam bolo za čudá judá.
Potom Kežmarka vyhorela. VŠP chodilo na Chatu pod Chlebom. Aj tu mali tento typ Ratracu. Lenže VŠP asi nosila smolu, aj táto chata a pri nej stojaci Ratrac zhoreli!!!
Na chvíľu mi Ratrac zmizol z dohľadu, ale to preto, lebo bol schovaný v Smokovci. Až zrazu som objavil na Chopku môjho krásavca.
Nebol to ten z Kežmarskej, ale bol to ten istý typ. Niekoľko rokov som sa pri ňom v zime aj v lete fotil. Stále som tlačil na šéfredaktora časopisu Veteran.sk, aby mi tam uverejnil niekoľko strán s popisom tejto technickej rarity. Toho roku, keď tam už dal aj BVP som zaštrajkoval, že nebudem ďalej pre Veterán SK fotiť, pokiaľ tam nebude uverejnený môj červený krásavec.
Veď je krajší ako BVP, tak čo?! Na rozdiel od BVP, ktorý ničil životy, Ratrac ich v službách Horskej služby zachraňoval!!! Hurá poslal som do Blavy ukoristené poklady, technickú dokumentáciu, originál z kúpy od Horskej služby a iné, ktoré mi požičal Juraj Garaj, terajší prevádzkovateľ zázračnej mašinky.
Bol so vyslyšaný. Článok vyšiel, síce len na dve strany, ale aj tak sa ľady prelomili. Ak máte záujem práve teraz je v predaji toto číslo časopisu Veterán.SK. Vyzerá takto:
A teraz čítajte článok:
Lars Larsson, šéfdizajner švédskej spoločnosti AB Westeråsmaskiner, rozmýšlal ako sa najjednoduchšie dostať k jazeru na rybačku, keď je vo Švédsku všade okolo plno snehu. Preto v roku 1954 sa rozhodol navrhnúť a skonštruovať ľahké pásové vozidlo. Jeho návrh sa spoločnosti, kde pracoval, tak zapáčil, že v roku 1957 bolo snežné vozidlo pripravené do sériovej výroby.
Pásové vozidlo Tracmaster sa vyrábalo od roku 1957 do roku 1981 a pohybovalo sa na gumových pásoch, ktoré ponáňal vzduchom chladený štvorvalcový ležatý motor VW s výkonom okolo 54 koní.
Vozidlo s celkovou dĺžkou 3,6 a šírkou 1,9 metra má rozmery malého vozidla. Išlo o prvé pásové vozidlo, ktoré menilo smer nie pákami, ale volantom. V návode na použitie sa píše, že je veľmi ľahko ovládateľné.
V kabíne len vodič sedí na samostatnom sedadle v smere jazdy.
Zostávajúci interiér je vyplnený pozdĺžnymi lavicami pre 6 až 7 osôb. Pravá ľavica v smere jazdy prechádza až na úroveň vodiča. Tu mohli bez problémov položiť zraneného na nosidlách.
Do vozidla sa dalo nastúpiť jedine zadnými dvojkrýdlovými dverami, iný vstup vozidlo nemá.
Nakoľko v tom čase nik podobné vozidlo nevyrábal, bol Trac master úspešný exportný artikel.
Na Alijašku pre Kanadskú telefónnu spoločnosť bolo dodaných asi 550 kusov. Neskôr Kanada kúpila ďalších 200 kusov pre Kanadskú národnú železničnú spoločnosť.
Trac master boli úspešne používané v čase studenej vojny aj armádou NATO. Za 24 rokov produkcie bolo vyrobených celkom 2265 kusov. Jeden z nich máme i na Slovensku.
Viac o ňom porozprával Peter Garaj
Horská služba zakúpila Trac master na prevoz záchranárov na vzdialené miesta zásahu a samozrejme na transport zranených, ktorí museli byť transportovaní v ležiacej polohe - teda sa transportný prostriedok „ kanadské sane", alebo iné nosidlá sa museli dostať do vozidla s ohľadom na svoju veľkosť a hlavne dĺžku kabíny.
Podmienky boli v tých časoch úplne iné ako dnes.
Nespomínam to preto, že bola taká doba, ale preto, že ani vo vyspelom svete takéto „sanitky" v horskom teréne neexistovali! V bežných pracovných výjazdov na svahoch Chopka sa stroj veľmi osvedčil no skôr bol technicky najviac použitý na prevoz materiálu a záchranárov na jednu z najväčších lavín, kde zahynuli traja skialpinisti v závere Jánskej doliny dlhej 14 kilometrov.
Toto uvádzam len preto, že vozidlo patrí k tým ľahkým. Môže teda na pásoch do snehu chodiť aj na spevnenej ceste a následne po snehu.
Jedinou úpravou v jeho výbave bolo riešenie malého nedostatku. Kolesá, ktoré napínajú pásy boli s pneumatikami plnené vzduchom. Často dochádzalo k defektom preto gumárne Púchov disky potiahli pevnou gumou.
Keď stroj po rokoch a príchode iných technických vymožeností bol vyradený z prevádzky, niekoľko nadšencov začalo využívať možnosti tohto snehového pásového vozidla na dopravu materiálu a tovaru pre reštauračné zariadenie na Priehybe - stredisko Jasná Nízke Tatry.
Vozidlo napriek svojmu veku a nepriaznivým podmienkam, v ktorých pracoval je dodnes pojazdné a slúži k svojmu účelu.
Fotografovi Mariánovi Bazalovi ďakujeme nielen za kvalitné fotografie, ale aj za typ na uverejnenie tohto článku, s ktorým nás „otravoval" niekoľko rokov.
Nakoniec posúďte sami.
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 12. 3. 2013 o 15:11
http://www.flat4.org/forum/viewtopic.php?f=3&t=3727
Dátum: 8. 3. 2013 o 15:48
A pozdrav pre Alana: teba ešte viezol náš už nežijúci kamarát Paľo HVORKA čo mašinku keroval ako prvý na HS a po jeho odchode zo zamestnania som ju prevzal ja čoby bývalý ratrakista na Chopku
Dátum: 7. 3. 2013 o 20:30
Dátum: 7. 3. 2013 o 13:13