ORTV Tatry

ORTV Tatry oslávila už 10 výročie, pod Tatrami sme sa už zišli jubilejný raz. Za tých desať rokov sme prešli skoro všetky tatranské cesty aj necesty nielen u nás, ale aj v Poľsku. Vyštverali sme sa na Kráľovu Hoľu, Chopok, Lomnický štít, Štrbské pleso a mnoho ďalších kopcov. Táto rallye má svoje čaro.

Okrem iného je to najlepšia akcia čo sa týka starostlivosti o bruchá jazdcov. V Rakúsku existuje jedna súťaž, pri ktorej na štarte odvážia súťažiacich a posadká, ktorá priberie najviac súťaže vyhráva.

Podobne je to aj tu. Každú hodinu stojíme v dedinke, kde sa o nás domáci postarajú. Dokonca ide s nami pojazdný bufet s pivom, kofolou, napolitánkami a oškvarkovým alebo mastným chlebom.

Môžeme sa napchať do prasknutia!!!

Pripadáme si ako v rozprávke o Jankovi a Marienke, keď ich striga napchávala do prasknutia. Teraz sa Jaro stará o zničenie našich krásnych figúr. Veru darí sa mu to. Toho roku bol ten oškvarkový chleba fantastický. Ale poďme k meritu veci. V stredu je klasický raut v Paľkovej vile. A tu začína veká žranica.

Predstavovanie nových strojov. Mne sa osobne páčil Horch z roku 1938.

Jazdec prišiel až z Rakúska. V dezolátnom stave ho kúpil na Ukrajine. Horch slúžil cez druhú svetovú vojnu na vyťahovanie vetroňov do vzduchu. Auto bolo pevne pripútané k zemi, nemalo zadné blatníky a miesto kolies malo valce s lanom, za ktoré boli pripútané vetrone. Keď som sa majiteľa spýtal či to takto zrenovovali v Rakúsku, prekvapil ma odpoveďou: „...nie to jedna malá česká firma 30 mesiacov na ňom makala..!

Krásna práca. Štvrtok ráno vyrážame smer Čertovica Brezno, Čierny Balog.

Tu sa ideme voziť na úzkokoľajke.

Slniečko svieti, sme nažratí, po obede ťažko odfukujeme spolu s parnou mašinkou.

Krásne milé dve hodinky v skanzene. Po 16tej vyrážame asi na najkrajšiu etapu tohoročnej ORTV. Čierny Balog - Hriňová. Začiatok vedie po trat, na ktorej sa idú preteky do vrchu, tak Triumphu pekne podkurujem.

Krásna krajinka a krásna cesta až do Hriňovej.

Tu nám dievčence za jazdy hádžu do áut syr a chleba, aby sme do večere vydržali. Chvályhodný počin..Potom nuda do Zvolena, kde nocujeme. Večeru zapíjame čajom a tak nám zachutil až nás boleli hlavy.

Bol to Tatranský čaj od 45 až do 72 percent. To bol teda dunihlav. Ráno sa dajako zliezame na Zvolenskom námestí.

O 11tej vyrážame na trať. Hlava už nebolí. V jarku zaujímam polohu ostreľovača a cvakám.

B. Bystrica neskorá desiata a jazda pravidelnosti.

Hurá kolóna sa hýbe smer Donovaly, po 33 km zas tlačíme do našich gebúľ obedisko.

Dole do kúpeľov Lúčky sa nejako zgúľame.

Kúpeme sa a niektorý ako ja sa napchávajú, škvarkovým chlebom. Máme na kúpalisku vlastný bufet, to sme ale frajeri!!!

Ešte absolvovať dva merané úseky a ide sa spať. Meraný úsek sme mali zajazdiť za 13 sek a ja som ho dal za 12. 98, čo je o dve stotinky menej. Najlepší výsledok dňa.

Piatok. Nejako sa šuchceme na štart, niekto opravuje, tak už tam naberáme pol hodinové meškanie.

Po 12 km stojíme na námestí v Lipt. Hrádku.

Ja nestojím, to betónové námestie, ktoré sme otvárali pred x-rokmi je samá žula, žiadny stromček, nemusím. Fúúúj.. Ja letím ďalej do Východnej na farmu, kde kecám s domácimi družstevníkmi.

Viete o tom, že každý deň odchádza z Liptova kamión s 10 000 litrami mlieka do Talianska a Francúzka? Tam lepšie platia! Zaujímavý fakt. Na dolniakoch nechovajú družstevníci žiadne kravičky. A na horniakoch áno, alebo lepšie využívajú európske fondy. A čo to vlastne za bielu žbrndu pijeme? Keď to kvalitné mlieko vyvážme na západ? Po hodine konečne prichádzajú prví veteránisti, stoja v rade do strmého vrchu ako vojaci prehrievajú sa im motory.

Aspoň mi pekne zapózujú...

Všetci sú hore.

Ja prchám na Štrbské pleso. Po ceste si odjazdím za plnej premávky jazdu do vrchu na presný čas. Pokiaľ prídu ostatní stíham obed na preplnenom mravenisku menom Štrbské pleso. Idem fotiť v lesíku, na zdravom vzduchu čakám, tak si tam pospávam. Prvé ide Porsche, nestíham cvaknúť, ale ďalšie už stíham mačkať spúšť..

Teraz ste mali vidieť fotky krásne naklonených áut a nevidíte nič, lebo sa mi 1500 fotiek zázračné stratilo z počítača. Neviem ako, ale boli všetky fuč! A boli medzi nimi aj fotky z búrky, ktorá nás prekvapila na Jochách. Večná škoda.

Na Jochách nás okrem nášho milovaného bufetu čakali dva družstevné bufety s ich vlastnou produkciou, prevažne syra. Boli to pochúťky. A nenažerieš sa???

Večer nasledovala zábava a striptíz. Veru ani z toho nemám ani jednu fotku. Nevadí dievčinka nemala ani cici ani rici. To treba na budúci rok zlepšiť. Asi vyberieme niečo krásne a prsnaté z našich radov. Dobrovoľníčka sa môžete prihlásiť tu, ja sa obetujem a spravím osobný konkurz.

Nedeľa klasika odhalili sme sochu a počúvali sme s otvorenými ústami spev M.Babjaka . Ešte rozdať poháre a hajde domov. Nadväzujem na tradíciu, mám najmenší rozdiel časov, ale keďže mám mladé auto má len 59 rokov, vďaka koeficientu vyhráva posádka, ktorá má auto staré 76 rokov. Nevadí.

V Mikuláši bolo klasicky super. Pribral som asi 2 kg.

ORTV je Rallye inclusive extra!!!

Diskusia k článku

Meno*:
Email*:
Text:
	* nepovinné údaje
Odoslať