Obertauernu lyžiarský raj..

08. 02. 2019 10:31, Bazala Marián, 4 komentáre

Na každoročnú januárovú lyžovačku do Obertauernu vždy vyrážame traja spolužiaci z vysokej školy.

Teraz v obmenenej zostave, spolužiaka Silvia nahradil Tibor, ktorý výlet do lyžiarskeho raja s nami dostal do daru k 60-tinám. Silvio nebol s nami fyzicky, ale duševne bol.

Daroval nám výborný bôčik, tak sme si na neho pekne pospomínali. 

Tibor je Lipták žijúci v Hurbanove, kiorý bol najďalej na Stuhlecku. Museli sme mu všeličo ukazovať a hlavne oči zatláčať naspäť, keď mu vyletovali, ako kukal po lyžiarskom raji.

Po ceste sme sa zastavili lyžovať v Katschbergu.

Hnusné, trápne lyžovanie. Slniečko, bezvetrie, menčester, fuj a k tomu 6-kilometrová dialnica A1.

Nuda na svahu!! Kde sa Slovensko hrabe!!!

V Jasnej si dávame slalom medzi lyžiarmi a tu nikoho široko ďaleko. Ale našiel som aj 31-ročnú lanovku a už to bolo ako doma!!! Navečer sme sa presunuli do Obertauernu.

Všade kopy snehu. Štyri roky za sebou sme doniesli vždy snehovú kalamitu..

Toho roku sme ju nestihli. 2,5 metra snehu tam padlo niekoľko hodín pred naším príchodom. Obertauern bol na niekoľko dní odrezaný od sveta. Zasypanú cestu otvorili 3 dni pred naším príchodom.

Všetko, čo malo ruky nohy, odhadzovalo sneh. Hore jazdili obrovské vyklápačky 8x8, do ktorých mamutie nakladače sypali sneh.

Vyklápačky zviezli sneh za dedinu, kde ho šupli do priepasti. Chatár Milan z Oravy na chate, kde bývame, týždeň nevypol frézu. Frézoval okolo chaty stále dokola. Keď už fréza nevládala, zavolal si na pomoc veľký ratrak.

Aj Hanka behala okolo chaty s lopatou. Parkovisko sme mali vyfrézované na výbornú, nad autom sme mali 4-metrovú stenu.

Bývame priamo na svahu nad lanovkou. 

Okolo 17. hodiny sa začala úprava svahov a pod oknami nám vrčali ratraky. Náš Tiborko kukal na ne z okna ako kukučka v kukučkových hodinách. Aha, ratrak a rovno pod oknom, jéj!!! Ale keď ešte okolo 22:00 neprestávali vrčať, tak už začal nadávať, čo stále behajú a hlavne pri cúvaní pípajú pod oknami!!

 V pondelok šup na lyže.

Tiborko objavoval raj pre lyžiarov. Čudoval sa, aj tam je lanovka? Áno. Aj tam? Aj tam? Aj tam?

A za tým kopcom je ďalších 5 lanoviek, nechápal, stále si utieral sliny.

Ako to je možné, to tu nemajú ochrancov prírody? Len v tomto stredisku je 26 kvalitných lanoviek. Keď počul, ako sa cez celé údolie ozývajú z krčiem ich pesničky, nechápal, ako môžu svište búvať. Tiborko, tu kašlú na svište, biznis je biznis!!!

Cez leto vymenili 4-sedačku pri našej chate za 8-sedačku s vykurovaním našich rití..

To je tretia 8-sedačka tu hore postavená za 5 rokov!!

Takto sa lákajú turisti, a nie ako na Slovensku. Lyžovačka výborná, cez obed sme museli vypnúť lyže a prejsť až 2 metre do bufetu,

kde na nás čakal Milan z Oravy s dalešickým pivom,

výbornou polievkou a utopencami. Nebíčko na lyžiach a nebíčko v papuli.

Vďaka, Milan a Hanka. Večer to boli ďalšie kulinárske hody. Priniesli sme bryndzu, tak jeden večer boli bryndzové halušky, druhý svinské koleno, až sme praskali a k tomu domáca marhuľovica. To nemajú ani v Kempinskom.

Po večeroch sme chodili na prechádzky hore do dediny za kamarátkami z Martina, čo tam pracujú.

Bola sranda a aj frndžalica.

4 dni pred naším príchodom snoubordoval český občan na uzatvorenom svahu. Debil, spustil lavínu a ta zasypala tento hotel.

Po vyhrabaní ho policajti zavreli a obvinili zo všeobecného ohrozenia. Ešte aj 4 dni po páde lavíny nebol sneh odprataný, až posledný deň sa ratrakom podarilo vyhrabať cestičku okolo hotela.

Na lanovkách museli byť vyhrabané pod lanom tunely, aby sa lanovka nešúchala po snehu, skrátka, stále boj so snehom.

Cez deň lyžujeme do roztrhnutia.

Vvyhľadávame miesta, kde nám fotobunka meria rýchlosť, priznávam, raz ma Milanko spolužiak aj predbehol, ale len raz.

Lyžoval som prvý, lebo to tam poznám, veď som tam prelyžoval aspoň 100 dní. Len raz sme nechali ísť Milanka prvého a bol malér. Na 100 metroch dvakrát zle zabočil, ten umelec.

V jednom úseku aj fotia, ako rýchlo lyžujeme, tak som sa dal do zjazdového a šup dole, dal som 94,36 km/h na slalomkách, čo je dosť.

Ale majú to zle nastavené, fotí vás to v mieste, kde brzdíte, a nie v mieste, kde je fotobunka a ste v zjazdárskom postoji, preto na fotke stojím. Na druhej jazde som trocha pridal a bolo to 102,8 km/h, ale fotka bola horšia, tak som ju nekúpil.

Spolu sme mali skoro 180 rokov, ale lyžovali sme ako 20-roční debili. Nezabili sme sa.

Ideme domov. Milanko z Oravy naštartuje pásovu potvoru a prevezie nás cez zjazdovku k autu.

Posledná fotka, nemenovaný Ing. Milan si zabudol na chate lyžiarky, tak nás trochu zdržal.

A kde zamierime lyžovať po ceste naspäť? Vybral som čerešničku na lyžiarskej torte. 29.1. budú preteky v špeciálnom slalome v Schladmingu, tak som sa bol presvedčiť o stave príprav.

Pracujú ako „šróby". Keď sme zaparkovali v poschodovej garáži pod Planaiom, tak zas Tiborkovi vyliezli oči z jamôk. Toto nie je nákupný dom Ikea, toto je len parkovisko pre lyžiarov.

Nechápal, na Slovensku to je inak. Potešujúca je správa, že konečne v lete vymenia hlavnú nástupnú stanicu na Planai za 10-miestnu kabínku. Lyžovačka super, bez čakačiek, prázdne svahy, len prírodný sneh. Skrátka, štvrtá hovädská lyžovačka za sebou !!!

Ale našli sme aj niečo, čo nám pripomenulo Chopok. Developeri kašlú na svahy, domčeky na stračích nôžkach posadili až na svah.

Viete, aké ŠPZ mali autá pri chatkách? BL!!! Bez slov, už sme tam!!!
Tak a rozprávke je koniec. Bolo supeeeeeeer.

Amen

 

Diskusia k článku

pridať komentár