Obertauern 2014
18. 02. 2014 19:37, Bazala Marián, 3 komentáreAko bolo v Obertauerne? Skrátka super, super!
Každoročne navštívim toto krásne stredisko niekoľkokrát a toto mala byť moja druhá návšteva, ale prvú som musel odvolať zo zdravotných dôvodov, tak som do kopcov vyrazil až teraz.
Do našej zostavy - Marián, Bea
a Sisa
pribudol nový člen výpravy, môj spolužiak z vysokej Milan.
Pre spresnenie, na fotkách je to ten panáčik zo seriálu Teletubbies. Ráno v piatok po príchode na parkovisko sme parkovali až 28 mm od svahu, pre nechápavých to bolo takto málo, kukni sa na fotku!!
Do rána nám krásne nasnežilo asi 15 cm prašanu. Lyžovačka - fantázia, -5 stupňov.
Oblúk nasledoval oblúk, skoro som sa z lyžovačky posr..l. Veľký foťák som ani nevytiahol, užíval som si prašanu.
Cmuk ešte raz. Večerný pohľad z nášho okna za všetky drobné, nie za 342 €
Večer klasika, návšteva Radovho baru.
Malé pivo za 1,5 eura, to je lepšie ako 5 eur za 2 deci vareného vína na svahu.
Nevadí, ale vínko na svahu treba. Večer bola sranda, škoda že sme zabudli na Petru, ale ona si plnila Valentínske povinnosti s frajerom.
Noc bola krátka a hlavne Milan kukal ako puk na vyvádzanie Rakúšanov v šiatroch pod svahom. Keď jeden šiator zavreli, presunuli sa do druhého, po nich zostala len kopa zabudnutých lyží, Česi mali na výber, čo si ukradnú!! Nás, Slovákov, sa to netýka, lebo vieme, že všetko je pod kamerami. Veru, v Obertauerne už chytili viacero Pepanov!!
O 7. hod. som nariadil budíček. potom ranný rituál!!
Slope aj parťák Milan.
O 8:30 už sedíme na lanovke. Rozhodli sme sa, že si dáme všetci malý okruh po všetkých lanovkách v Obertauerne.
Beriem aj Canon, dnes sa bude fotiť. Aj sa fotilo.
Raz som fotil ja,
raz som hodil foťák postavičke z Teletubbies.
Milan sa činil. Okolo 11. sedíme na vínku a pozerám na Milanove diela. A kde som ja? Aha, tá špina v ľavom rohu, to som ja, to nie je špinavý objektív.
Tak som sa dal do vysvetľovania: „Toto koliesko je zoom, týmto si ma priblížiš". „Aha, a ja som ale krútil iným, týmto, aha". „Ty si krútil zaostrovaním, prstencom, ktorý je odpojený. Dík, teraz krúť týmto. Nevadí, máme pred sebou ešte niekoľko lanoviek, tak máš dosť času na fotenie".
Potom som sa pustil do Beuši: „Keď sa presúvaš v zjazdovom postoji, musíš dať prdel nižšie,
aspoň ako Sisa,
ale najlepšie išiel Milan.
Po tomto mudrovaní sme sa rozišli, my sme smerovali na najvyššie umiestnený svah v Obertauerne.
Je to vrchol Gamsleitenspitz do výšky 2357metrov, na ktorý vedie staručká lanovka.
Na vrchole je v skale vysekaná garáž pre Ratrac, ktorý večer spúšťajú na lane na svah. Bez lana by im ušiel dole a hore by sa bez navijáku nevyštveral.
Zjazd dole bol celkom super adrenalín, ešte sme kukli na bláznov, ktorí sa štverali po skalách hore a zatúžili po väčšom adrenalíne.
Nám stačilo, pre nás nemusela letieť helikoptéra, ako pre niekoho z nich.
Zlyžovali sme dole.
Chcel som získať niekoľko zaujímavých záberov, tak som vypol lyže,
hodil sa na svah a z podhľadu som fotil Milana. Cvak, cvak, super, fotky sa vydarili.
Teraz je na rade Milan. „Tu máš foťák, choď niekde dole a ja sa po chvíľke spustím priamo na teba, bude super foto". Chvíľku som hore počkal a až potom som sa spustil dole. Rútim sa dole a za jednou zákrutou vidím, to hovado ešte neleží, ešte kľačí, pokiaľ som sa priblížil, už ležal, ale z fotenia nebolo nič, lebo to nestihol. Ako tak krásne letím na neho, tak som začal lyžami hranit, až lietali kopy snehu letiace na ležiaceho Milanka. Na poslednú chvíľu som sa nad nepodareným fotografom zľutoval a nenahrnul som na neho kopu snehu, z ktorej by ho musel vyhrabať Ratrac. Zbadal som zdvihnutú ruku s mojím foťákom, tak som ho nezasypal, ľutoval som foťák, ale pohľad pre mňa to bol fantastický!
Tak sme si vybrali iný kopec, tam som ho najprv nafotil ja.
Potom sa mal Milan spustiť asi 1 meter pod horizont. Nemusí si ľahnúť, aj tak to stačí, bude to ako z podhľadu. Kamarát sa pekne spustil, ale zas sa spustil veľa, lebo som nevidel, kde za kopcom je!! Debil jeden!! Ak na spodnej fotke niekto nájde Milana, tak je Bystrozraký.
Pekne rozbehnem, ale kde mám isť, kde je ten vták schovaný, neviem, nechcem v 50 km rýchlosti dostať 4-kilový Canon do zubov. Nuž čo, vyletel som tesne pred Milanom a hádajte čo na neho revem..
Môžete to dať do komentárov!! Pozor, tá situácia sa Milanovi podarila 3x, písmom trikrát sa postavil úplne na hovno. Kde mám ruku a hlavu??
A nič z toho nebolo. Nevadí, o 13. odkladám foťák a ide sa lyžovať.
V Obertauerne je meraný úsek, kde vám namerajú najvyššiu rýchlosť a môžete si kúpiť aj svoju fotku so zvýrazneným časom.
Pekná vec, už mám doma fotku s rýchlosťou 96 km/h. Ale to som mal ešte zdravé kolená. V sobotu som šiel len 79,6 km/h.
Milan šiel menej, ale aj tak bola sranda.
V zjazdovom postoji som točil carvingový oblúk, lebo ináč by ma moje piškóty poslali k zemi. To by bol koniec mojich lyžiarskych kolien.
Tak sme sa pekne do 16,30 lyžovali.
Prelyžovali sme za 3,5 hod 50,3 km a maximálku som mal podľa GPS 86,7 km. Celkom pekne.
Ešte som Milanovi ukázal miesta, kde som sa v minulosti kvôli hmle musel úplne skloniť až k zjazdovke a podľa menčestru sme sa dajako dostali dole.
Moja červená vetrovka bola pre šťastlivcov za mnou majákom. Táto skúsenosť sa mi zišla o deň neskôr, presne na tom istom mieste zas padla otrasná hmla..
Večer klasika,
pivo u Rada.
A potom to zatlkol Milan.
Slovesko do tehoOOO. Prehrali sme zo Slovinskom. Tak to Milam zatlkol.
Cestou som si nafotil nočný Ratrac.
A ešte jeden!
Ráno kukám predpoveď, hlási od 10. hod. sneženie a hmlu.
Tak šupom na lyže a ide sa na to!
Presne do 10. ok, sem tam aj slniečko,
ale potom čisté mlieko, tak to okolo 11:11 balíme a spúšťame sa dole.
Nič nevidíme, ešteže poznám svahy a dievčatá.
Len raz som sa zmýlil a nasmeroval som si to zle medzi dve červene tyče. V poslednom okamihu som zbadal, že je zle. Nevadí, zabrzdil som a nezleteli sme dolu do priepasti.
Okolo 12. balíme, nestojí to za to, nalyžovali sme od rána 42 km s max. len 68 km/h. Tak a teraz smer domov.
Teraz by som chcel poďakovať Petre za super ubytovanie, Radovi za pivo, Bee a Siske za strpenie mojej osoby a Milanovi za pekné spomienky na našu mladosť a život na škole a za to,
že aj keď som ho uštval,
tak moc nebrblal ako zvyknem ja!!!
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 21. 2. 2014 o 11:19
Dátum: 20. 2. 2014 o 22:06
Dátum: 19. 2. 2014 o 14:52
