Nitra mi darovala diplom i manžela
29. 09. 2010 10:10, , 2 komentáreUverejnené v Nitrianskom Patriote
- Máte iniciálky predurčené na úspech BB - ako Brigit Bardot - máte s ňou niečo spoločné?
Bazalová je moje priezvisko po manželovi, predtým som bola BM, je však kuriózne, že keď som bola maličká, volali ma napriek tomu Bardotka - to kvôli našpúleným perám, aké som vtedy mala. A čo mám spoločné s Brigit Bardot? Milujem zvieratá a prekáža mi, keď im niekto ubližuje. Vždy som nejaké zviera vlastnila, i dnes máme morské prasiatko a psíka Benyho, ktorý sa toho roku dožíva rekordných 18 rokov. Okrem toho som tiež tak trochu herečka, ako každá žena, keď treba...
- Na pultoch kníhkupectiev je momentálne vaša horúca novinka, tretia kniha s názvom Obraz. Keď sme spolu hovorili naposledy, na krste vašej knihy Láska na druhý pokus, spomenuli ste, že musíte „vygoogliť", či neexistuje už kniha s názvom Obraz, aby ste sa neopakovali. Prečo vám tak záležalo na tomto názve?
Keď sme sa stretli na krste druhej knihy, mala som rozpísanú tretiu, ktorá vychádza v týchto dňoch. Názov Obraz bol od samého začiatku pracovným názvom prózy, v ktorej osudy troch odlišných žien spája práve záhadný obraz krásnej nahej ženy, čo našla v pivnici jedna z nich. Pracovný názov sa napokon stal aj reálnym, je krátky, stručný a výstižný.
- Nebudeme prezrádzať dej, ale prezraďte nám kedy vlastne píšete? Vyučujete na druhom stupni základnej školy, máte sama dve deti, manžela cestovateľa, takže na domácnosť ste takmer sama a ešte stíhate opekačky na chalupe?
V písaní som dosť neporiadna, je to rôzne. Píšem viac v zime ako v lete, cez víkendy si zvyčajne ukradnem nejakú rannú hodinku, inak píšem večer. Vtedy sedím v obľúbenom kresle, na kolenách mám notebook, v pozadí mi šumí televízor. Niekedy však prejdú celé týždne a ja sa k písaniu nedostanem, pripravujem podklady do práce, ktorú mám rada, v sezóne sa hrabem v záhradke medzi kvetmi, maľujem vitráže na sklo, píšem články alebo korektúry do miestnych novín, v ktorých som redaktorkou. Chalupa je zasa miestom, ktoré mi bezpečne vyženie z hlavy starosti. Keď je pokope rodina a prídu aj dobrí dlhoroční priatelia, keď vládne smiech, chuťové poháriky sú ukojené a v pozadí hrá príjemná hudba, čo môže byť krajšie? Ešte muchy a komáre keby neotravovali. Ale to by už bola rozprávka.
- Tešíte sa na ohlasy na knihu od žiakov?
Moje knihy zvyčajne prečítajú staršie žiačky a zatiaľ sa im obe páčili. Kvôli zvedavosti zabúdajú aj na averziu voči čítaniu. Kto vie, možno sa niekedy odhodlám, použijem svoje zápisky a napíšem čosi aj pre vekovú kategóriu dievčat, aké učím. Bývalé žiačky mi píšu na facebook, zostali mojimi čitateľkami, niektoré určite.
- Žijete v Šahách, ale študovali ste v Nitre. Patria vaše študentské roky k nezabudnuteľným v tomto krásnom, históriou opradenom meste?
Študentské roky spojené s bujarými zábavami patria k nezabudnuteľným. Vtedy bolo štúdium slovenčiny , presnejšie štúdium ako také, na periférii nášho záujmu, maľovali sme a hlavne žili ako bohémovia, ktorými sme sa cítili. Chceli sme byť slobodní, nekonvenční, fajčili sme, popíjali, ulievali sa z prednášok, joj, keby mama vedela... Môj osobný anjel bol preťažený, preto si ho odvtedy šetrím. Napriek tomu sme porobili skúšky a dokončili štúdium. Zážitky priamo nie, ale kúsok atmosféry a pocitov práve z tej doby som vtisla postave Marianny v aktuálnej knihe Obraz. Mesto Nitra milujem, je to krásne mesto, okrem iného mi darovalo skvelého manžela.
- Absolvujete aj stretnutia s bývalými spolužiakmi a ako uvítali fakt, že majú spolužiačku spisovateľku?
Dve z dievčat, s ktorými som študovala, sú doposiaľ mojimi vynikajúcimi priateľkami a často sa stretávame. Okrem jednej, o ktorej nič neviem, sa s ostatnými vídam na pravidelne nepravidelných stretávkach. No a naši páni umelci? Sme v kontakte minimálne na tých stretávkach, ale dvaja z nich ma prišli podporiť aj na krsty mojich kníh. K úspechu mi blahoželali, iste úprimne, sami sú tiež úspešní.
- Komu dávate napísanú knihu čítať ako prvému a meníte osudy postáv na popud okolia?
Ešte ,,teplé" stránky číta ako prvý môj dvanásťročný syn Adam priamo v počítači. Má uši všade, a keď začul, že v knihe sú aj erotické pasáže, nič ho nemohlo zastaviť. Žiaľ, počítač zamknúť neviem, zato on je v IKT veľmi zručný. Vytlačené stránky si potom zvyčajne berie na cesty manžel a keď mám rukopis hotový, posúvam ho dvom priateľkám, ktoré ho prečítajú a povedia mi svoj názor. Až potom nasleduje vydavateľstvo. Osudy postáv na ich popud nemením, skôr poopravím nejakú faktickú chybu, ak sa tam dostala.
- Koľko rokov majú Vaše deti a má niektoré z nich spisovateľské ambície?
Ako som už spomenula, mladší Adam bude mať 12 a Matej má 21 rokov. Mám pocit, že v Maťovi sa hra so slovíčkami skrýva, ale veľmi dobre, lebo nechce vyliezť na povrch. Zaujíma ho priateľka, auto, počítače, rada by som povedala, že štúdium ekonómie, ale to by som už klamala. Adam pestuje mäsožravé rastliny a zaujíma sa o všetko, čo sa týka zbraní, vojska, vojen - pacifista z neho tuším nebude.
- Viete si opredstaviť, že by ste žili v dobe bez počítačov a písali knihy s perom v ruke?
Som lenivá, asi by som prešla na poviedky!
- Láska na druhý pokus mala dva krsty -v Bratislave a v Šahách. Bude ju Obraz nasledovať?
Žijem v Šahách, kam ma na krst prišlo podporiť množstvo ľudí, ktorí by do Bratislavy nepocestovali. Preto je to tentoraz spojené, krst sa uskutoční len v Šahách, ale prídu ma sem podporiť aj z Ikaru, konkrétne jeho riaditeľka Valéria Malíková, PR Majka Lešková a redaktorka Nataša Ďurinová. Krstným otcom bude novinár a humorista Marián Leško.
- Na čo sa môžeme tešiť ďalej - máte už rozpísanú ďalsiu knihu?
Áno, 10 strán. To preto, že je leto. V zime sa do toho pustím, lebo mám námet, nad ktorým uvažujem už dlho. Môžem prezradiť len toľko, že sa do istej miery opiera o skutočnosť, hoci nie priamo z môjho života.
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 13. 10. 2010 o 19:06
Dátum: 29. 9. 2010 o 14:01