Livigno

Už príchod do tohto bezcolného a lyžiarského raja je netradičný.

Pri výstavbe priehrady Lago di Livigno v roku 1964 potrebovali nejako dostať na stavenisko kopu materiálu, tak prerazili skoro 4 km dlhý tunel. Po skončení stavby a sprevádzkovaní krásnej priehrady bol v roku 1968 tunel uvoľnený aj pre verejnosť.

Bez neho by bolo Livigno, len zabudnutá pastierska dedina v horách.

Tunel je len jednosmerný a malý. Neprejdú ním autobusy a ani veľké autá, ale ja som prešiel v pohode. Síce som zaplatil 34€ za obojsmernú jazdu. A bol som v bezcolnej zóne. Nafta sa tu tankuje za 0,88€, to nie je preklep! Obchodíky sú plné Rusov a Pražákov, veď nakúpiť si alkohol a iné značkové veci bez cla to je príležitosť, nech to stoji čo to stojí.

Ale poďme k lyžovaniu. Lanovky sú postavené na dvoch masívoch hôr.

Jedna hora sa volá Mottolino s výškou 2402 m

 oproti nemu je stredisko Carusello 3000 s výškou 2797m.

Zjazdovky sú prevažne na holých pláňach a sú super!!

Čo sa lanoviek týka, tak som si pripadal ako v lanovkárskom múzeu.

Na Carusello 3000 nás ťahali dve nove kabínkové lanovky

ale zvyšok boli staré tak 15 ročné zariadenia.

Lanovka Valandrea Vetta mala zaujímavé kabínky.

Boli krásne aerodynamické, ale boli maličké. Keď sme sa zavreli, búchali sme si helmy do strechy. Asi pri jej návrhu nikto nerátal, že sa budú nosiť blembaky na makoviciach.

Vek lanoviek nám nevadil, len na údržbe bolo vidieť akí sú Taliani neporiadni a ľahostajní. Strojovne sa ozývali vŕzganím a boli ošarpané skoro ako u nás na Kosodrevine. Najväčšou atrakciou medzi lanovkami bolo vajco, v ktorom sa muselo stáť.

Bolo to nepohodlné, ale aspoň sa nás tam viac pomestilo.

ale dala sa tam pekne namalovať !

Dúfam, že raz túto technickú atrakciu vymenia.  Zjazdovky boli super a prevažne červené.

Lyžiarov nebolo veľa, tak som si užíval dva dni fantastickej lyžovačky. Najväčším nedostatkom Livigna je, že obe údolia nie sú prepojené nejakou lanovkou. Takto kto chcel prejsť na druhú stranu musel zliezť z kopca, nasadnúť na skibus a nechať sa previesť na druhú stranu.

Niekedy to trvalo len 20 minúť, ale ak si si pomýlil trasu skibusu tak si mal výlet po mestečku na 2 hodiny, ako sa to stalo niektorým našim účastníkom zájazdu. Na kopci Camnel bola super krčma, kde DJ hučal na plné pecky.

Šampus tiekol potokom

 mládež tancovala na stoloch.

Tak aj to patrí k jarnej lyžovačke.

Ja som radšej obedoval na druhej strane kopca v malej rodinnej reštaurácii pri hlavnej ceste.

Tam tichá náladová hudba len dopĺňala rodinné prostredie

aj špagety za 7,50 boli chutnejšie vo veľkovýkrmi hore na kopci Mottolino.

Dokonca sa mi podarilo nafotiť aj vojenskú stíhačku, ktorá havarovala v detskom parku.

Pardon, nehavarovala, ale priviezli ju tam v lete, aby tam mali detskú atrakciu. Aj ja som stále veľké decko, tak som z nej tešil rovnako ako decká.

Po lyžovačke som sa chodil prechádzať do starého mestečka plného obchodíkov a malých hotelíkov, ktoré nemohli mať ani jednu hviezdičku.

Kopa starých dreveníc umocňovala starodávnu atmosféru. V celom mestečku nebol ani jeden špatný obchod krabicového typu Lidl a Metro. Všetky obchodíky boli maličké a útulné.

Livigno sa mi páčilo a výborne som si zalyžoval.

Jeden deň sme dokonca boli na najvrchnejšej zjazdovke o 9 hod a ešte na lanovku nasádzali sedačky,

tak sme chvíľku počkali a mali sme celý svah pre seba.

Mohli sme si vybrať panenský menžester, alebo prašan alebo pretek na čas cez slamové bránky. Mne sa najviac páčil slalom.

Blbol som jak malé decko. Livigno doporučujem, ťaží so svojej nadmorskej výšky 1886m.

Tu sa začína lyžovať tam, kde iné strediska ako napr. Kitzbuhel končia. Viem porovnať. Slávny Hahnenkamm som si dal v po ceste do Livigna. V taliansku sa Lyžuje sa prevažne okolo 2500m.

Ťažšie sa tam hore dýcha, ale sneh je fantastický a tie výhľady smerom na krásne jazero boli rozprávkové.

Diskusia k článku

Meno*:
Email*:
Text:
	* nepovinné údaje
Odoslať

Autor: Roland
Dátum: 19. 3. 2018 o 14:20

Ako hovorí Verdi z Rovinky "z Talianska je všetko dobré" ... tak musí byť aj sneh...