Letecký deň vo Val Gardene.
22. 03. 2014 10:24, Bazala Marián, 3 komentáreOpäť som prežil niekoľko krásnych dní v Talianskych Dolomitoch
Neviem ako, ale zasa sme mali všetky dni slnečné a krásne. Prvý deň sme sa dostali na svah až okolo 9,44 a to potom na Belvedere/ Val di Fasa vyzeralo takto.
More lyžiarov. Nuž čo, lyžovali sme na iných svahoch, kde nebolo toľko bláznov do lyžovania.
Martin sa menej lyžoval, ale o to radšej sa opaľoval.
Na oplátku nás aj odfotil. Pekne ďakujem.
Martin z Martina fotí skoro ako Ing.Bogr! Poobede, keď už Bea išla na hotel, som si dal jednu Sellarondu. Celý okruh meria že vraj 50 km.
Dá sa ísť po modrých zjazdovkách, ale mne sa viac páčili červené a čierne, hlavne nad Arabbou a na druhom konci okruhu nad Sv. Christianou a Majstrovská zjazdovka World Cup Saslong, boli super.
Na Saslongu sa ide pravidelný Svetový pohár v zjazde.
Výlet to bol pekný a už som kul plány na ďalší deň. Večer klasická prechádzka po krásnom mestečku.
Možno ak sa Krym odtrhne,
tak sa aj Dolomity odtrhnú od Talianska a začlenia sa tam kde vždy patrili, do Rakúska.
Ozaj Rakuštinu tam bolo počuť viac ako Taliančinu.
A ešte suchý tréning na zajtrajší zjazd!
Ráno sme vyrazili skôr a o 8.44 sme už sedeli v lanovke.
Hurá, zjazdovky sú prázdne a hlavne neboli ešte rozmočené.
Púšťame a po mojich včerajších stopách do Arabby nech má Bea pekný zážitok. A aj mala.
Vyviezli sme sa z Arabby zaujímavou lanovkou zavesenou na dvoch nosných lanách
až na vrch do výšky 2538 metrov.
Tam sme mali výhľad až na ľadovec Marmoláda.
Na tejto fotke vidieť, ak si zoberiete lupu, lanovku bez sedačiek.
Talianom sa stal prúser. Lavíny snehu im padli rovno na stožiare lanovky a dva stožiare to nevydržali a zvalili sa. Problém majú na svete. Marmeláda je odrezaná od sveta!! Nevadí, pokochali sme sa a ideme dolu, ale kadiaľ?
Pred nami je čierna zjazdovka, taký 600 metrový padák, že Lomnické Sedlo je Somárska lúka. Púšťam Beu, pre istotu, pred seba. Prvých 200 metrov ok, ale potom sa zrazí s nejakou lyžiarkou, padá na chrbát a mení sa na neovládateľnú letiacu lavínu dolu svahom.
Nemal som čas ani nadávať. Ako fotograf som sklamal. Miesto fotenia som letel na lyžiach dole. Mal som fotiť a nie zachraňovať ju. Ten pád bol nekonečný. Bea našťastie letela na chrbta a negúľala sa cez hlavu. Snažila sa letieť nohami dopredu. Ja som to nevidel, lebo všetko bolo skryté v rútiacom sa oblaku snehu. Ja som len po svahu zbieral Beine pozostatky. Palice a lyžu. Konečne po pol minúte letu sa zastavila, zázrakom nikoho netrafila a ani nevrazila do plotu alebo niečoho tvrdého.
Doletím dolu k tej kôpke snehu a čakám nadávanie (ty debil, kde si ma to dostal !!!)
BEA bola našťastie v šoku, preto len vyriekla: A som dolu!!!
Boli sme obaja radi, že to takto skončilo. Celá sa ešte pekne dlho triasla, nemala nič zlomené ani moc dobúchané. Postupne sa dajako pozbierala a ideme ďalej.
Ale keď prídeme k lanovke, ktorá nás mala vyviesť hore na Belevdere, kde sme mali auto,
lanovka nefungovala. Kukám, na lane nie sú zavesené sedačky.
Tak to je veľký problém!! Jedna talianska nosatá Pič.. nás posiela dole do dediny Arabba, odkadiaľ sme práve prišli. Však si dajte celý okruh Sellarondy mi prevádzkari lanovky serieme na Vás. To je teda drzosť. Nuž čo, dajako sa musíme tie 3 km hore dostať. Ideme na cestu, že čo keď nás niekto zoberie hore, po mnohých snahách snažiac sa zastaviť pomocou 20 eurovej bankovky nejaké auto. Žiaľ, nedarí sa. Stále sme na mieste. Práve pristáva mikrobus W. Hurá berie nás, nastupujeme. Tešíme sa, ale tesne pred odjazdom prichádza tá nosatá Talianska P-ča a vyhadzuje nás všetkých z busu, že pôjdu len ľudia ktorí si zakúpili lístky u nej. A veru vystupujeme všetci a strašne jej nadávame. Ja do analfabetov, asi tomu rozumie, ale nepomôžeme si. Kašleme na talianov, zachránime sa sami. Berieme lyže na plecia a šliapeme do kopca po ceste.
Katastrofa. Asi 15tim autám som mával 20 eurovkou a nikto nepostál. Debili. Ani snehová fréza!!
Keď som sa už najedoval a rozhodol sa hodiť pod autá, však ho svojím telom dajako zastavím, zastavuje záchranca. Náš mikrobus W pre 9 ľudí, v ktorom sme už raz sedeli. Ale plný. Je tam už 11 ľudí.
Nevadí, ja sa postavím spolu s lyžami do kufra a Bea si sadá na nejakého Taliana. Ideme.
Po 800 metroch stojíme a berieme ešte troch skialpinistov. Nie neberieme, ale šofér ku mne do kufra natlačí ešte jedného. Celkove sme v kufri traja dospelí a dve 6 ročné deti. Chalaniská sú skrčení podo mnou. Mám čo robiť, aby som ich nerozpučil.
Vpredu to nie je o moc lepšie a v mikrobuse pre 9 ľudí sa vezie 17 kusov lyžiarov aj s lyžami. Stojím na jednej nohe, druhú mám zaseknutú medzi lyžami. Smrad ako v Carihrade. Hurá, po 10 minútach stojíme.
Vyviezli nás tie nešťastné 3 km. Všetci hulákame od radosti ako keď pristane Boeing na rieke Hudson!! Tak, na dnes prúserov stačí. V najbližšej krčmičke si dáme liter piva a rozmýšľame o živote. PSAci si tam veselo dopĺňajú tekutiny a netušia o našej dráme.
Aj tak by nám nemohli pomôcť! Lanovka nechodí, pretože hrozia lavíny a mohli by zasiahnuť aj stožiare lanovky. Ta to ti debilní taliani čo robili mesiac, prečo tie dva metre snehu neodhrabali s ratracmi, alebo neodstrelili skôr. Teraz sa sneh zhutnil z dvoch metrov na meter. Zemina tento tlak nevydržala a na mnohých miestach sa odtŕhajú časti od podkladu a celá ťažká betónová masa letí do údolia, po ceste ničí všetko čo jej stojí v ceste.
Do leta si taliani ešte užijú.
Tak im treba, nemali sa nachamtať a mali trochu snehu poslať k nám na Slovensko. Bea lyžovala do 13.30 a potom sme sa zviezli do Val Gardeny.
Ja som pokračoval na Saslong.
O 16.45 sadám na poslednú jazdu hore do sedla Passo Gardena.
Tam v minulom roku vymenili starú gondolu za novú, 10 miestnu, s pojazdom 6m/sek. Krásna mašinka.
Výhľad úžasný, atmosféra super. Na záver si dávam môj každodenný obľúbený slalomček.
Na hotel sa o 17,22 spúšťam okolo starej PB200ky,
po cestičke pre lyžiarov.
Výborný nápad. Na lyžiach až do lyžiarne!!!
Tretí deň klasika 8,50 už sedíme v lanovke na Belvedere.
Tento deň ma najedovali nie taliani, ale jeden nemenovaný národ ktorý jazdí v skupinkách, obeduje paštéty a riskuje po celom svete so svojimi životmi. Vždy sa nájde niekto zo skupinky, ktorý sa dolu vystatuje, že prežil pri jazde kompresiu až 3G. A podobné rozprávky!! Pepan si mal uvedomiť čo je to preťaženie 3G. To je ako keby nevážil 100 kg ale 300 kg a pri tom by sa ten pepan posadil na riť. To by jeho stehná neuniesli.
Zrazu pozeráme a ponad zjazdovku sa znáša paraglajdista, ako inak Čech, a za ním sa ponáhľajú policajti. V Taliansku je zakázané lietať nad zjazdovkami a ohrozovať lyžiarov. Takýchto hrdinov je v Tatrách plno a potom cestujú domov ticho a poležiačky.!! Počúvať neustále kompletovanie sa skupiniek ich stále hľadanie sa, kde je Jarda, kde Karel a kde iný debil, ma prestalo baviť. Pepani hučali viac ako blázniví Taliani. Kašlem na nich a idem cez Selarondu do Secedy.
Z výšky 2518 metrov zlyžujem 7 km zjazdovku dole do údolia do výšky 1236 metrov do dedinky St. Ulrich. Po ceste nachádzam staré mašinky,
trochu ich pokukám, nafotím, opišám a letím ďalej. Zlyžujem prevýšenie viac ako 1200 výškových metrov. Po ceste obdivujem ticho a hlavne krásu Dolomitov.
Zážitkov bolo ešte veľa, ale viac sa mi nechce písať.
Dolimity sú krásne a úplne iné hory na aké sme zvyknutí mi z dolniakov. To treba raz za život zažiť.
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 25. 3. 2014 o 19:28
...,len toho rešpektu k druhým "národom" a oslovení ženského pohlavia je síce "slovenského naturelu"(no nehodno ho...,)aspoň ja by som sa chcel toho dožiť 
?!? Prosím,ale ber ma s rezervou a hlavne nepokaz si dnešný "Mariánovský" večer...,!!! 
Dátum: 23. 3. 2014 o 21:47
A teraz vážne. Nechutný pád, ešteže si zostala celá. Pekný článok a fotky, ako vždy
Dátum: 23. 3. 2014 o 14:15
,este sa ti nieco stane ,vnucky ta potrebuju.Esta stastie ze to takto dopadlo