Bugatti Grand Prix na Barum rallye 2019

Bugatti Grand Prix si už získalo pevné miesto v rámci Barum Czech Rally Zlín.

V roku 2011 prišiel s nápadom veľký milovník historických vozidiel Ladislav Samohýl, ktorý prehovoril svojho kamaráta a dlhoročného riaditeľa rallye Miloslava Regnera, aby pustil historické automobily pred piatkovým večerným prológom na mestský okruh, čiže na prvú RS.

Od tej doby sa bugatky i ďalšie pretekárske stroje preháňajú pred hlavným štartovným poľom súčasných špeciálov pre rallye.

Akcia má neopakovateľnú atmosféru aj vďaka jedinečnej kulise 35 000 prizerajúcich divákov.

Keď som sa dozvedel, že tradičný termín Barumky koniec augusta sa posunul o týždeň, srdiečko mi zaplesalo, stihnem aj Barumku aj Rallye Tatry. Pokiaľ sa nejazdilo Rallye Tatry v L. Mikuláši, tak som koncom augusta ničil Truimphy v Zlíne na krásnych, ale náročných tratiach vložených pretekov usporiadaných pri Barum Rally.

Hurá, ide sa na Barumku! Keď sa to Triumph Spitfire dozvedel, stiahol chvost a odmietol si šúchať brucho po náročných tratiach, veď si tam dvakrát dolámal listové perá. Tak som do Zlína na rozbitú trať zobral Triumph TR 3 A. Veď má v názve TR = Triumph Racing, nech si trochu poskáče a pošmýka. 

Bugatti Grand Prix je určená pre autá do roku výroby 1939, ale dohodli sme sa s usporiadateľmi, že na výnimke pôjdem ako posledný a sem tam zastanem a niečo nafotím, tak je to ok.

Ešte zohnať ľahkého navigátora. Manželka aj iné spolujazdkyne so mnou odmietli štartovať, lebo vedia, ako mi prepne, keď zasvieti zelené svetlo na štartovnom semafore, tak si ku mne do TR 3A naskočil bratov syn Adam. Ten má aj s topánkami 66 kg.

Tak a ide sa. Je piatok tesne poobede, pred Zlínskym zámčekom sa pomaly schádza slovenská a česká smotánka na Bugattkách a iných rýchlych strojoch.

Čo auto, to klenot, ale hlavne jazdcovi musí horieť v srdiečku oheň a nebude sa báť pridať plyn na trati najkvalitnejších a najťažších pretekov majstrovstiev Európy.

Pri technickej príjemke Triumphu ma nepotešila šéfka usporiadateľského zboru. „Pane Bazalo, na trati nebudete môcť zastavovať a len tak si fotiť. Trať je úzka a ak postojíte, traťoví komisári vás odtlačia mimo a odtiahnu do depa.

Predpisy platia pre všetkých, bolo by to nebezpečné, tak teda foťák do kufra." Do prdele, veď ja nejako skúsim ovplyvniť riaditeľa súťaže pána Rieglera, ktorý ma po 16. hod. s nami rozpravu.

Aj som s ním prehovoril niekoľko milých slov, ale nepochodil som, zastavovať nemôžem, musím len jazdiť. Nuž čo, Adam nebude len spolujazdec, dostane do rúk Canon a bude cvakať.

Toto mi nezakázali.

Aj naša slovenská gubernia má okrem mojej maličkosti v štartovnom poli zastúpenie. Bugatti 57 Galibier, Bugatti 87Letourned et Marchad a Bugatti 49 od Karola Pavlu.

Celkom sa zišlo na štarte 13 strojov značky Bugatti. Zvyšok do 4O boli poväčšinou vzácne predvojnové športové stroje.

Po 17. hod. sa kolotoč adrenalínových zážitkov roztáča, presúvame sa na miesto štartu, kde sa radíme pekne podľa čísiel.

Je nás pekná kopa, 40.

 Na jednej strane trate stroje, ich jazdci na druhej. Štartuje sa systémom Le Mans, kde jazdci bežia cez trať k svojim strojom.

Na rošte som posledný, mám čas fotiť. Výstrel a štartuje sa. Všetci ako zbesilí utekajú cez trať, skok do bugatiek a jedem!!!

Hodil som Adamovi foťák, štartujem. Mám taký plán predbehnúť čo najviac áut a pri ich predbiehaní bude Adam fotiť.

Tak aj činím, preplietam sa medzi bugatkami dopredu. Brzdím na poslednú chvíľku a šup, som v zákrute prvý a znútra, tak som zdolal ďalšieho.

Len Adamovi nejako chýbajú ruky, jednou sa drží, druhou naviguje, treťou a štvrtou by mal fotiť. Nejako nestíha. Nabudúce si beriem za spolujazdca chobotnicu. Začína pršať a tým sa začína to pravé orechové, zákruta bez šmyku skoro ani nie je. Trať je šmykľavá, sem tam retardér, sem tam dlažobné kocky, skrátka pravá špičková rallye.

Tak nejako rýchlo a zbesilo prebehli 4 kolá jazdy pravidelnosti na trati a sme v depe.

Rýchlo poopravovať, čo sa pokazilo, za 2O min. sa ide zase. Zdieľame si zážitky.

To boli prdy!! A je tu druhá jazda.

Prší ešte silnejšie, ale strecha je dole, do oči nás štípe dážď, veď sme chlapi.

Ale čo majú povedať v pretekárskych Bugatti, ktoré majú voľné kolesá bez blatníkov? Za každou bugatkou ide gejzír vody, piloti sú mokrí.

To platí aj pre Markétu Profeldovú, ktorá letí na 8-valcovej Bugatti 35 jak odtrhnutá, ide krásne, naviguje ju krásna redaktorka Gólov bodov sekúnd z Českej televízie. Tá sa drží a kričí od radosti.

V druhej jazde nás nikto nepredbehol, preplietali sme sa dopredu jak besní, sem tam sme šuchli nízky podvozok, ale nenabral som ani jeden retardér, ani iné krásne auto.

Adam fotí, drží sa. Predbehli sme aj najvýkonnejšie Bentlye na trati, aj Bugatti zdolávame jednu za druhou.

Máme širšie kolesá ako ich galusky, tak mi to v zákrutách lepšie drží a keď pridám, lepšie akceleruje. Len jednu 8-valcovú Alfu Romeo som pustil pred seba. Nie aby sa pilot potešil, ale preto, aby so mal jeho fotky. Máme za sebou 4 kolá, pri prejazde cieľom dostávame zaslúženú odmenu, zlatý veniec.

Ide sa pred zámoček, kde sa celí mokrí,

ale plní adrenalínových zážitkov radujeme,

že sme všetci celí a aj naše skovsty.

Tieto jazdy sa išli ako jazdy pravidelnosti v rámci Bugatti Grand Prix, ale nikoho nezaujímalo, aký čas dosiahli, rozdiel medzi jednotlivými jazdami. Teraz vyhral adrenalín a partizánske vatry v srdciach, po tom, čo nám chytili sadze vo výfukoch.

Čo na tom, že sme mokrí jak myši, že na tvárach máme špinu z trate?

To nevadí . A kto vyhral? Všetci.

Ale predsa:
1. Vladimír Skřička Alfa Romeo 8C Monza 1938
2. Roman Puda Bugatti 40 Grand Sport 1928
3. Jaroslav Šerý Avis TA 14 1938

Diskusia k článku

Meno*:
Email*:
Text:
	* nepovinné údaje
Odoslať

Autor: Marian Rajnoha
Dátum: 20. 8. 2019 o 13:00

Maroš?je vidieť že to všetko čo robíš s láskov je výsledok na jedničku....ale vlastne tak to je vo všetkom.Krásne foto,super komentár a výsledok?jednička s hviezdov!Ťeším sa na najbližšie stredko-Cena Slovenska....držíme si palce na vzájom...čaues!

Autor: Mirek Krejsa
Dátum: 20. 8. 2019 o 8:16

Mariáne, napsal jsi to skvěle a spolujezdce si klidně nech i pro příště, fotky jsou krásní a perfektně vystihují závodní atmosféru.
Moc mě mrzí, že jsem se letos nemohl z časových důvodů zúčastnit, ale počkej napřesrok"

Mirek