Ako si v sobotu neoddýchnuť.
26. 09. 2013 14:59, Bazala Marián, 10 komentárov
Niekto sa určite teší, že si v sobotu oddýchne na tele a aj na duši, no mňa sa to veru netýka. Prikladám dôkaz, ako som peknú septembrovú sobotu prežil ja.
Blíži sa koniec veteránskej sezóny, a tak hurá, treba vyraziť na posledné akcie, kde môžeme vyvetrať naše staré potvory. Nemyslím tým naše manželky, ale staré železné potvory, na ktorých sa hrdo prevážame. Vybral som si 7.ročník Veterán Rallye Lednické Rovné. Vždy sa tam stretne dobrá partia a z Dulova som si už odniesol kopu pohárov, lebo ich tam dostáva každý štartujúci!
Budíček som mal o piatej a už šiestej vyrážam z Nitry. Roky som jazdil do Dulova na Spitfiri, ale teraz som si zobral Triumpha TR3A. Je krajší, rýchlejší, to teraz potrebujem, lebo z Dulova sa budem ponáhľať na derby futbalový zápas FC Nitra - FK Senica, ktorý začína o 17,30 hod.
Začína pršať, ale veď dnes malo byť krásne!
Taký zmoknutý si fičím okolo Hlohovca, cítim smrad. Klasika, močovka, nuž čo, treba hnojiť. Tesne za Piešťanmi cítim zhorenú gumu. Aha, kúpeľne mesto. Bola pikantná piatková noc - kúpeľní hostia si asi užívali, až sa im rozpálili gumičky. Moja lákavá predstava sa ale nenaplnila, smrdel totiž môj motor. Po dvoch kilometroch sa z motora ozvali čudné zvuky a rozsvietila sa kontrolka dobíjania.
Som na diaľnici, kde zastaviť? Zastavujem tesne pri zvodidlách, otváram kapotu a čo nevidím? Klinový remeň na pohon alternátora a vodnej pumpy je spadnutý a rozstrapkaný, skrátka nepoužiteľný.
Do riti, čo teraz? Najprv musím zmiznúť z diaľnice. Mám pred sebou 5 km k odbočke na Hornú Stredu, sadám a bez vodnej pumpy sa vlečiem po kraji diaľnice. Ešte šťastie, že to je široká diaľnica a nie úzka R1. Kamióny majú dosť pľacu, aby ma obišli. Hurá, som na odbočke a pomaly sa vlečiem do Piešťan. Je práve sedem hodín, keď stojím pri prvej pumpe a organizujem akciu na záchranu mojej účasti v Dulove. Prší, moknem. Začínam budiť kamarátov v Piešťanoch. Anderlovci sú v Košiciach, F. Frišták v B. Bystrici. No, to pekne začína. P. Ryhaj, ktorému podobný remeň visí v garáži, lebo má Triumpha TR 6, ešte buvinká, nezdvíha telefón. F. Doppler je na pretekoch v Rakúsku, ale našťastie jeho zaťko Miloš Ladický sa práve holí a chystá do Dulova. Zľutuje sa, poradí mi, pred ktorú mototechnu mám ísť. Presúvam sa pred zadanú mototechnu, ale otváracie hodiny majú až od 9. hod. Takto to do Dulova nestihnem ani na vrtuľníku. Našťastie, po ceste do Dulova sa pri mne zastavuje Miloš Ladický.
Vrazím mu do ruky dotrhaný remeň a prosím o pomoc. Ak mi bude pomáhať, možno nestihne Dulov, ale aj napriek tomuto riziku Miloš spúšťa záchrannú akciu. Telefonuje niekoľkým majteľom mototechien a servisov, ale neúspešne. Veď kto by aj mal na sklade klinový remeň na Triumpha o rozmeroch 17 x 925. Po asi štvrtom telefonáte vyráža niekam na druhý koniec Piešťan. Aj on sa ponáhľal do Dulova, ale nevykašlal sa na mňa.
Medzitým som sa presunul pred ďalšiu predajňu ND, kde je telefón majiteľa vycapený na dverách. Sobota ráno, nevadí, budím ďalšieho nešťastníka. Na druhom konci telefónu sa mi ozve známy hlas Joža Melichera. Ani on mi nepomôže, má diely len na nové autá a tie nemajú také široké ramene, max 10 mm. Nevadí, volám ďalšiemu. Ivan Flek je obeťou, ktorú vydurím z teplej postele. Sľubuje, že keď sa oholí príde mi na pomoc. Načo sa má holiť? Ja potrebujem zohnať remeň teraz hneď!
Medzitým mi Noro Horniak poradil, kde predávajú v Piešťanoch všelijaké remene, ale tam sa už nemám ako dostať. Triumph sa viac nepohne, zmokol a zdochol. Hurá, prichádza Miloš a vyťahuje 2 zaprášené remene, ktoré asi viseli v nejakom sklade 100 rokov. Jeden je veľmi krátky, ani druhý nemá vhodné rozmery, miesto šírky 17 má len 13. Nevadí, nasadzujem, došponujem.
A staň sa zázrak! Auto sme roztlačili, zázrak sa deje, dobíjanie ide a aj vodná pumpa funguje. Hurá, hurá. Ešte umyť ruky na pume. Je 8,15 a ja vyrážam do Lednického Rovného. Mám pred sebou 70 km, tak to nejako zvládnem do 9,15 keď začína rozprava a pretek.
Lednické Rovne - 9,13 stíham len tak-tak uchmatnúť číslo a sadu pohárov, ktorú tu vyfasuje každý, preto sa sem každý teší. Začína rozprava a hurá na trať! Začína prvá etepa: Lednické Rovne - Dolná Breznica - Lednica - Horovce - Tuchyňa - Mikušovce - Červený Kameň. Chvíľu neprší, ale po štarte sa zasa rozpršalo. Po krásnych cestičkách prechádzame cez malebné dedinky pod Vršatcom.
Mám vyhliadnuté pekné miesto na fotenie.
Je tam veľký strom, tak sa mám pod čím ukryť.
Fotím, aby som si zaslúžil naturálnu odmenu, ktorú mi sľúbila jedna nemenovaná účastníčka súťaže. Nie, nie sú to eurá, je to iné, keďže sľúbený lekvár za fotky v Podkylave jej vraj splesnivel, sľúbila, že mi pošle fajnové staroturianske klobásky.Už sa teším.
Kolóna prešla, sadám do svojho anglického zradcu.
Prichádzam pod krásnu skalu v obci Červený Kameň.
Ešte netuším, že sa na túto skalu - 55 metrovú raritu nad obcou, budem pozerať zvrchu. Nie, nevyliezol som na ňu. Ale o tom neskôr.
Starostka v Červenom Kameni nám pripravila pohostenie, súťaž o najkrajšie auto a hlavne nám malé dievčatká zakrútia prdelkami, ako to nazval ujo konferencier Dobrodenka.
V daždi nám zatancovali šumné dedinské dievčatká. Aj sme ich ľutovali, ale to nie sú mestské trasorítky.
Prší, neprší, oni tancovali. Poteším sa aj ja. Preberám si ocenenie za tretie miesto v súťaži o najkrajšie vozidlo. Prší, ako budem fotiť?
Jednoducho auto postavím za autobusovú zastávku, ja sa do nej schovám, nech prší na toho čierneho zradcu a nie na mňa.
Žiadne vyberanie pozadia, ale hľadanie miesta, kde na mňa neprší.
Ďalšou zastávkou bolo letisko Slavnica, kde som si chcem počas zastávky oddýchnuť od raňajšieho zhonu.
Konečne letisko Slavnica. Mám čo fotiť. Nachádza sa tu múzeum lietadiel.
To je krása, vidieť a možnosť sa dotknúť týchto krásnych spiacich obrov.
Zoddychu nie je nič. Ledva hodím do seba šnicel a už ma Miloš naháňa. „Marian, bol som najlepší v jazde na čas, 12 sekundovú trať som prešiel za 12,02 sek. Super výsledok. Vyhral som vyhliadkový let a keďže môžeme ísť traja, vybral som si teba.
Poď s nami hore." Dnes si ma asi adoptovala rodina Ladických, nie Vaškových, pomyslím si. Nad Slavnicou som ešte nelietal, tak ideme na to. Cesna 172 už čaká.
Vybral som si predné sedadlo vedľa pilota, aby som mu pomohol, keby bolo treba, ale hlavne aby som mohol fotiť.
Motor zavrčal a boli sme v lufte.
Aké zaujímavé letieť v novom prostredí. Je síce zlé počasie, zamračené, trochu mrholí.
Fotky sú škaredé, nevýrazné, fotiť cez zahmlené okno to nie je ono. Na minútku vykukne slniečko a fotím o dušu.
Aha, veď tam je tá skala, pod ktorou sme boli. Vršatec. Tak si tam pekne poletujeme nad krásnymi kopčekmi sem-tam, hore-dolu, tu posranduje s lietadielkom termika. Letíme pokojne.
Tak takto má vyzerať vyhliadkový let a nie to, čo so mnou prevádzajú kamaráti na Foxoch. V ich lietadlách sa krútime po krídle ako vývrtka, padáme, stúpame ako s Messerschmittmi a žalúdok dostane zabrať...
Škoda, že si nemôžem otvoriť dvere alebo okno ako na Foxe, ale aj tak som niečo nafotil. Aha, toto je Ilava. Aha, toto je basa.
A kde je tá polepšovňa, ktorou mi hrozil otec, keď som bol mladý? Jáj, tá je v Hlohovci. Tak a rozprávke je koniec. Sadáme, posledné foto na rozlúčku s Cesnou. Dík. Pilot, bol si perfektný!
Máme pred sebou predposlednú etapu. Slávnica - Nemšová - Nová Dubnica - Malý Kolačín - Dubnica nad Váhom - Ilava - Košeca.
Trať mi umožnila fotiť dvakrát počas etapy.
Najprv som si na krásavcov počkal v Nemšovej, potom som si to šibol sem, po diaľnici a v Ilave som si ich vyčíhal po druhý raz.
Košecké ihrisko.Tam sa tešíme. Zaspievajú nám šumné dedinčanky a dajú nám aj koláčiky.
Devy pekne spievali,
aj jesť nám chutilo, aj dupľu som dostal.
Ale pozor, treba kontrolovať čas! Je 15,44. Čas rozlúčiť sa s príjemnými ľuďmi z Dulova a utekať na futbalové derby FC Nitra - FK Senica.
Tak ahoj a uvidíme sa o rok...
Sadám do čierneho zradcu a dúfam, že ma teraz nesklame! Už mám toho dnes za sebou dosť. Monotónna jazda po diaľnici ma uspáva. Spal by som ako malé šteňa. Teším sa na chvíľu, keď odpadnem do postele, ale to tak skoro nebude. Silou vôle mám nielen oči otvorené, ale aj voniam, či sa zasa niečo na tom zradcovi nepokazilo. Veď toho roku ma už vytrestal dosť, ale o tom bude iný článok.
17.00 - Nitra. Prekladám foťák a iné haraburdy do C4, prezliekam sa a vyrážam na štadión. Klobásku v tlačovom nestíham, nemám čas, možno mi ostatní novinári všetku nazožerú. Cez polčasovú prestávku tam zbehnem.
Dnes si zahrá posledná Nitra a tretia Senica. Nitra ešte nevyhrala, tak som zvedavý, koľko gólov nasúka Senica Nitričke. Kapitáni oboch mužstiev Kongo a aj Kaper sú moji kamaráti.
Tak to je zvláštne stretnutie! Komu fandiť? No, všetkým.
Čupím za bránkou FC Nitry na prvý vsietený senický gól. Pomaly zaspávam, kým ma neprebudí Martin Havran. Sedí a fotí pre Situ za senickou bránkou.
Marian, ty máš zlú stranu. Poď fotiť sem! Tu budú padať góly!
Martin, nie, ty poď sem, do nitrianskej siete budú padať góly, tak sa prekárame. Nedočkal som sa.
Pofotím si preto nitriansky Ultras.
Jeden, akože fanúšik, tam vulgárne nadáva všetkým futbalistom a všetkému, čo sa okolo neho hýbe, aj mne sa ušlo, že čo ma fotíš, ty ko...t Ďakujem, tu je jeho fotka!
Presúvam sa na iné miesto štadióna. Na miesto na boku pri hráčskych lavičkách určených pre invalidov. Fotiť na štadiónoch môžeme len spoza bránky, ale v Nitre sa dá aj z tohto miesta.
Je to blízko stredu a tam senickí futbalisti dobehnú. K Nitrianskej bránke im už sily nestačili.
Polčas. Klobásky v tlačovom zožraté, tak si beriem dva párky bez horčice. Ešte niekoľko fotiek diváčok a začína sa druhý polčas.
Zasa som žiadny gól nenafotil. Sedel som za zlou bránkou. Gól padol len do senickej siete.
Ani striedanie nepomohlo. Tretia FC Senica prehrala na trávniku posledného. Hurá, Nitrička vyhrala, ale nemusela práve nad Senicou!!!
Ešte tlačovka, na ktorej si to zlíznem od kamarátov novinárov v tlačovom. Na mieste pre invalidov, z ktorého som fotil, nabudúce spravia lavičku pre Seničanov, ha-ha-ha!!! Niekto sa teší, niekto nie.
Vlečiem sa domov, ale nie spať, ale spracovať fotky, čo som nafotil.
21.hod., nahadzujem fotky do počítača, orezávam, vyberám najlepšie a exportujem ich na moju stránku. Jednu várku fotiek posielam do FK Senice, jednu pre FC Nitra a posledný výber fotiek je pre www.ultas.sk. Je polnoc. Ešte dám nahrávať do počítača fotky z Dulova a odpadávam do postele. Bol som v akcii od piatej do 24. hod. Som ustatý ako pohraničný pes. 19 hodín som bol v akcii. Nech mi niekto povie, ako si dobre oddýchol v sobotu, toho asi dorazím! Tak, a toto bola moja bežná sobota! Ak by si niekto myslel, že v nedeľu si pospím do jedenástej, opak je pravdou. O 6,30 začína na Eurošporte priamy prenos z WTCC v Suzuke a pri tom musím byť...
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 29. 10. 2013 o 18:41
Dátum: 27. 9. 2013 o 20:29
Dátum: 27. 9. 2013 o 20:02
Super prežitá sobota a radsej sa nepytam co si robil v nedeľu.
A este lepšie zážitky este ze máš v každom meste dobrých kamarátov.
Takze treba pribaliť do povinnej výbavy aj tie nejake remienky...
Tvoja dcéra sa ma tu pýta stále ze co ti vypisujem ale ved ona tomu nerozumie...
Pekne fotky ved ako vzdy
Dátum: 27. 9. 2013 o 14:47
Od teraz beriem ako spolujazdca len osobu v sukni. 
Či je to baba
a či muž!!! Ozaj a tangače by nepomohli!!!
Dátum: 27. 9. 2013 o 14:19
Dátum: 27. 9. 2013 o 14:01
To by si Maroško musel siahnuť asi po dosť vyššej vekovej kategórii (80-90), ktorá v lete nosí silonky.
Dátum: 27. 9. 2013 o 7:58
Nakoniec všetko dobre dopadlo a skončil si tam, kde sizačal, v posteli.
Dátum: 27. 9. 2013 o 7:40
V Piešťanoch po takej noci, keď všade smrdia gumičky, by som našiel len vášňou potrhané silonky. Pred Sereďou stoja pri ceste dievčatá, ale tie idú na ostro, tie nepožívajú pančušky, to by ich zdržovalo pri výkone povolania!!! Ale aj tak som si pomohol, na rozdiel od Braňa!!!
Dátum: 27. 9. 2013 o 0:22
Dátum: 26. 9. 2013 o 20:31