7. deň filmovania: Lešť
10. 12. 2011 18:58, Bazala Marián, 2 komentáre
...začal klasicky - spoločné raňajky a ide sa na Lešť bojovať. Takto ujo kameraman určuje, kde bude stáť kamera, aký objektív použije atď.
Toto je monitor,
do ktorého stále pozerá Nvota a keď k nemu pustí aj iných,
najčastejšie to využije Jirka, aby skontroloval, aký je dobrý a pekný na zábere.
Inak, do tohto moderného zázraku pozerajú aj iní, a keď som sa dostal na rad ja, kukol som na Veloša na plátne.
Niektorí si len tak prišli zahrať na gitare a ešte za to dostanú zaplatené.
Pes znova prispel k dobrej atmosfére. Vždy si nájde dajakú studenú dieru alebo jamu, ktorú si prehĺbi, všade povyhadzuje zeminu. Som zvedavý, na koľkých záberoch sa objaví.
A zasa tu máme trocha pikantérie - jeden dialóg znie takto: „Vy ste noví susedia? Poznáme sa?" „Áno z počutia." A z pozadia deti kričia: „Vydrž, už budem!"
Ja som to pochopil asi ako posledný v štábe, keď som dumal, na čom sa tak chechtajú.
Asi mám dlhý kábel. Ak neviete ani vy, pošlite mailovú adresu a ja vám to vysvetlím, alebo choďte na premiéru, tam to určite pochopíte.
V jednej scénke bolo treba nasnímať Jirkov príjazd domov v hadráku, ale kamera musela byť v ňom.
Ako vtesnať do hadráka Jirku, kameramana a veľkú kameru? Nakoniec sa to podarilo.
Zasa som sa nabehal - Jirko dopredu - ja dozadu a pred každou jazdou naštartovať dynamoštartérom hadráka a jemne ho potlačiť, aby bol rozjazd plynulý. Zlaté ruky bratov staviteľov hadráku veru stvorili robustné dielko.
Niekedy som toho mal dosť aj ja. A nepomohlo ani ponúknuté jablko.
Až oznam „ešte ideme dole" ma prebral. Rejžovi sa nechcelo ísť pešo dole sídliskom, tak volí kaskadérsku pozíciu na motore Veloša.
Neviem, ako dole kopcom brzdili, ale bledá tvár režiséra svedčila o adrenalíne.
Našťastie sa objavili spoza panelákov všetci traja na Velošovi a bolo vyhraté.
Ešte niekoľkokrát hore sídliskom a potom dole.
Jirkovi sme o tom, že kamera je už zbalená, ani necekli. Aké bolo prekvapenie, keď vyletel spoza činžiaka celý vysmiaty do objektívu a my sme už pochodovali s kamerou na pleciach.
A čo mu na to Nvota? Nech tam toľko nebehá a nech mi neničí hadrák a pekne pešo hore a nie na stroji. Jirko pokorne vystúpil. Do hadráka som hrdo nastúpil ja a išiel sa snímať zvuk, ale to už poznáte.
Rozbeh, zastavenie atď. stále sprevádzané rachotom mojej reťaze o nerezový kryt.
Tak, Lešť máme za sebou, spoznal som milých ľudí - hlavne kameraman Jan Malíř je fajn človek.
Má za sebou jedny z najlepších českých filmov Pelíšky, Učitel tance, Tankový prapor, Šakalí léta, Pupendo je to človek pred ktorým vždy zložím klobúk. To isté platí aj o Jurajovi Nvotovi.
A spoznal som aj kus Slovenska, kam by som bez filmárov nikdy nebol dostal.
Na záver ešte do Bratislavy a hurá po Oskara do Hollywoodu...
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 3. 2. 2012 o 18:48
Dátum: 25. 1. 2012 o 14:17
