2. deň filmovania: letisko Slavnica.

28. 06. 2011 18:26, , 0 komentárov

Druhý deň filmovania sa mi páčil najviac. Pršalo. Veloša sme šupli pod krídlo Cesny, aby nemokol, a tam si aj filmový deň pekne prestál.

Za celý deň som neminul ani kvapku benzínu, a hlavne Jirka nepočítal zuby na prevodovke. Keďže v ten deň nebol na letisko pozvaný oficiálny fotograf, tak som fotografoval momentky z filmovania.

Táto moja činnosť mi zostala až do konca filmu, keď som bol na pľace fotil som ostošesť...

Nuž čo, idem do Nitry? Nie, budem sa tu motať a prekážať filmárom. Odsledoval som si, ako vzniká záber. To si ujo kameraman prižmúri oko a predstaví si, kde postaví kameru,

aký dá objektív a s akou ohniskovou vzdialenosťou, aké budú filtre, aké použije zaostrovanie - či mechanické alebo s elektrickým ,,dzinzíkom" bude za neho zaostrovať prvý asistent. Asistenti kamery potom asi za 15 minúť z lega poskladajú kameru takých parametrov, aké si vyhliadol, napokon pripoja monitor, na ktorom sa kontroluje, čo sa filmuje.

Síce filmujeme na 35 mm film, ale kamera dokáže v snímať i kontrolný obraz, ktorý sleduje ,,réjžo" na pomocnom monitore. Nastáva konverzácia medzi najdôležitejšími ľuďmi - režisérom, hercami, produkčným, osvetľovačmi a kameramanom, kto kam pôjde, kde bude aký komparz, ako sa kto bude na scéne motať, a to motanie ako bude zosúladené,

aké vozidlo prejde cez scénu a hlavne kedy.

Skrátka, varí sa guláš, až z neho vznikne záber hodný Oskara. Minimálne. Nasleduje skúška, či je dobre zvolený objektív a výška kamery.

  Potom ide hovorená a hraná skúška a, pravdu povediac, niekoľkokrát sa upravuje aj text a hlavne pohyb komparzu. Ty ideš skôr, ty neskôr a ty radšej nikam nechoď. Medzi tým osvetľovači stavajú biele steny, aby bolo správne svetlo,

prípade nastavujú svetlá z automobilových plošín. Keď je všetko ako-tak, ide sa ostrá, kedy na pľac nabehnú zadymovači a rozsievajú dym.

Je tu veľká chvíľka - ide sa ostrá.

Odrazu je málo dymu a keď je ho dosť, zasa ho vietor odfúkne na kameru, čo je zlé. Klapka: klap - ostrá!

Prvá ide klapka a kamera, potom sa púšťa záznam zvuku a ide sa. Akcia! Zrazu stop. Došiel film, treba vymeniť kazetu na kamere, čo trvá 10 minúť,

medzi tým sa zmenilo osvetlenie a dym je vyfučaný tak pekne ako kamera a zvuk. Napokon sa všetko zosúladí a ide sa. Ostrá - kamera beží, zvuk beží. Akcia - hercovi vypadol text, tak pekne od začiatku a hodina je v prdeli.

Ak sa všetko podarí a naštartuje celá kolóna ako v múzeu v Piešťanoch, tak jednému zasa zhasne motor, druhému sa prehreje a ak boh dá, tak na x-tý pokus to vyjde. V priebehu hodiny vznikne 10 sekúnd Oskarového filmu.

Žasnem nad trpezlivosťou režiséra Juraja Nvotu. Mňa by asi porazilo hneď pri prvej klapke.

Neskôr pršalo a pršalo, tak som nafotil detaily Anduly a okolo 17. zbalil C4 a fujazdil domov.

Veloša som v hangári ešte pekne uložil na noc, prikryl som ho, aby neprechladol.

 

 

Diskusia k článku

pridať komentár