1OOO mil ČeskoSlovenských

Nás, veteránistov, je veľa druhov.

Jedni svojich krásavcov leštia a leštia, sem-tam ich vyvetrajú na nejakej miestnej akcii, ďalší sa neboja a vyrazia na viacdňovú súťaž aj za hranice svojho okresu, kde sa chvália svojimi železnými miláčikmi, po večeroch spomínajú, ako sa na nich natrápili.

Ale pozor, nájde sa aj skupinka 110 bláznov, ktorí vyrazia aj za hranice svojho štátu a absolvujú 1000 míľ po cestách a necestách. Títo blázni sa na piaty deň vracajú do svojich domov celí zbití, ustatí, ale plní adrenalínových zážitkov.

A túto presne trafenú skupinku som už druhý rok sprevádzal a fotil cestou-necestou, Českom a Slovenskom.

Všetko sa začalo v roku 1933, keď sa išiel prvý podnik 1000 míľ československých.

Tohtoročný podnik určený pre pravých sportsmenov sa začal v stredu. Viac ako 100 starčekov zaplnilo Opletalovu ulicu v Prahe pred Českým autoklubom.

Autá sa radili do štvorstupov presne podľa štartovných čísel, aby skoro ráno mohli v presne stanovenom čase vyraziť na trať. Ale ešte predtým musela prebehnúť zaujímavá slávnosť v novootvorenom múzeu Praga v Zbuzanoch.

Nie, nepredstavoval sa tam žiadny nový zrenovovaný železný skvost, ale bola tam veteránska svadba. Ženích Franta Bauer nosil obrúčku 3 roky v saku a bál sa osloviť nevestu, aby neušla.

Tu pred 200 prítomnými učastníkmi by asi neušla, tak bola svadba so všetkým, čo k tomu patrí.

Bola aj oddávajúca starostka, obrúčky, svedkovia, prvá pusa a hlavne trojposchodová torta.

Tak prológ v krásnom múzeu, o ktorého renovácie a znovuotvorenie sa postaral Slovák Karel Pavlů, máme za sebou.

Tento večer sa podaril.

Po 21. hod. nás vezú autobusmi do hotelov, lebo ráno o 6:00 je štart.
V noci pred štartom pršalo, aspoň na chvíľku bol pokoj od hnusného tepla. Ranný pohlaď z balkóna Českého autoklubu na krásne zoradené autá je úchvatný, skoro ako v roku 1934, keď boli prvé preteky 1000 mil.

Je 6:00, štartujú prvé autá.

Vyrážajú na trať, ktorá vedie po cestách 1., 2. a hlavne 3. triedy. Presne kopíruje trasu z minulosti. Cestičky hlavne na Vysočine sú krásne, ale pozor, každý účastník má stanovený presný čas prejazdu v časovej kontrole.

Niekto stíha a má čas aj na 5-minútového šlofíka, ako Jaro Petran so šumnou navigátorkou.

Veru, je čo závidieť. Niekto nestíha a dostáva trestné body.

Obed máme U Nedbalků v Ostrovačiciach, kde bol aj obed v roku 1935.

Vonia starou atmosférou. Naobedovaní sadáme a ideme smer ďalší adrenalínový zážitok.

Jazdíme po trati starého brnianskeho okruhu s Farinovou zákrutou, mierime do depa.

Tu je zvláštna skúška, výmena kolesa na čas. Hádajte aký bol najlepší čas! ... 7 sekúnd, jo vole!!!

V tomto čase posádka stihla zdvihnúť auto, odskrutkovať centrálnu maticu, vybrať koleso, položiť ho na zem, nahodiť koleso, dotiahnuť koleso a spustiť auto na zem. Na parádu, veru, 7sek.!! Zo Slovákov bola najlepšia posádka veľkej Lagondy V 12 s pilotom Bystríkom Berthotym, ktorá to stihla za 14 sek.

Úctyhodný výkon. Normálny čas bol tak okolo minúty až dvoch!!  Jarino to stihol za minutu a kusok!! 

Šikula!!   Celí spotení a zamastení letia účastníci cez starodávnu colnicu v Lanžhote do Bratislavy, kde na nich čaká v cieli rampa a dlho očakávaná odmena, pohárik šampanského.

Hurá, kde je sprcha? Máme hodinku času na oddych a ide sa na večernú slávnosť a rozpravu do Pálffyho paláca.

Zjeme čo sa dá, pokocháme sa krásnym prostredím a prírodnou klimatizáciou v podzemí.

Na záver si vypočujeme, čo nám pripravili na ďalší deň šikovní slovenskí usporiadatelia s ich náčelníkom Šimonom Hulkom.

V piatok je pred nami trasa Bratislava - Piešťany - Baba - Bratislava.

Neviem, ako sa to Šimonovi podarilo, ale Baba bola pre nás zavretá na 3 hodiny a mohli sme sa na nej vyblázniť, ale to až poobede.

Najprv sme si museli vychutnať krásne dedinky po ceste do Piešťan, prebehnúť po kúpeľnej pešej zóne, zhltnúť obed, o 13-tej je štart prvej Aerovky.

Štartuje sa v 30-sek. intervaloch, tak za hodinku sú všetci na trati, smer Baba.

Ideme sa vyblázniť, nie na krásnej, poctivej bielučkej teplej 36,6-st. babe, ale na čiernej Babe, s asfaltom rozpáleným na 50st.

Ide sa jazda pravidelnosti. Vyhráva ten, kto má menší rozdiel času medzi oboma jazdami.

Najmenší rozdiel sa najlepšie dosiahne, keď sa pôjde na plný plyn. Chalani za volantmi vedeli, kde na nich budem číhať s foťákom.

Bola to prvá prudká ľavá zákruta, tam mohli ukázať šoférske umenie. Mnohým starčekom chytili sadze vo výfuku, jazdci zabudli na brzdy, kolesá pišťali viac, ako spolujazdci. Skrátka, bola zábava a bolo čo fotiť..

Druhý prejazd bol podobný.

Hurá, je tu cieľ a cez Malacky smer Bratislava.

Konečne. 

Rampa a pohárik šampanského.

Hodinka na oddych a je tu slávnostná večera a rozprava pred poslednou etapou.

Situácia sa opakuje.

Štart skoro ráno a po rozpálených dedinských cestičkách smer Národné technické múzeum Praha.

Absolvovať trasu v normálnom aute je tiež fuška, ale čo tak natlačený v sardinkovej krabičke Bugatti 13 z roku 1929, ako Jakub Stauch, to už je vážne bláznovstvo!!

Ale Kubo a jeho navigátorka vydržali!!!

Aby to nebolo ľahké, prišla ešte poriadna búrka a kabriolety bez striech sa menia na vane plné vody!!

Bŕŕŕ, ale cieľ je blízko, tak vydržali!!

Po 17-tej sú účastníci, ktorým vydržali stroje, utrmácaní, spotení a vyšťavení, konečne šťastní v cieli.

Zostáva vyhlásiť najlepších. A kto vyhral?

Všetci, ktorí sa dotrmácali do cieľa!!!

Zúčastniť sa takejto akcie, na to treba mať silu, odvahu, výborné autá a hlavne, vydržať a preskákať všetky nástrahy.

Vyhrali všetci, ale predsa treba vyzdvihnúť jedného Košičana na prekrásnom Mercedese Benz 500 K z roku 1935.

Tento úžasný technický skvost bol druhý v jazde pravidelnosti na Babe, keď mal rozdiel medzi oboma jazdami len 0,37sek. Okrem toho získal aj prestížny pohár v CONCOURSd´ ELEGANCE za jedno z troch najkrajších vozidiel podujatia.

Gratulujem, Martin Neubeller!

Ps.: Martin je z Košíc a domov to mal spolu s chlapcami z Michaloviec a Prešova ďalších 700 km.

Ani neviem spočítať, koľko to bolo km. Veru, veľa!!! Gratulujem, ste frajeri!!!

Diskusia k článku

Meno*:
Email*:
Text:
	* nepovinné údaje
Odoslať

Autor: Rasťo MAHDAL
Dátum: 21. 6. 2019 o 15:19

Ale, "aspoň" rád (!) budem zdieľať...,❣️❣️❣️

Autor: Marian Rajnoha
Dátum: 20. 6. 2019 o 22:16

Maroško?si nezmar?ako to všetko stíhaš a ešte aj pracuješ....?ale vôbec sa nečudujem-je to tvoje oblúbene povolanie, okrem iného...Krásne zaberi spojené s komentárom nemajú chybu-klobúk dole a účastníkom patrí veľká vďaka-vôňa benzínu a srdce k motorizmu zvíťazi!!!Ahojte páni-snad na budúce!?

Autor: hela
Dátum: 19. 6. 2019 o 15:17

Fotky - klasika - super a v písaní sa Maroško neustále zlepšuješ.

Autor: Žaba
Dátum: 19. 6. 2019 o 9:15

Maroš musím Ťa pochváliť aj za komentár a samozrejme za krásne foto.

Autor: juraj
Dátum: 19. 6. 2019 o 0:10

Toto je jediný spôsob ako si opäť prejsť slávne preteky a stretnúť sa s priateľmi.
Bez Mariana by sa to už nikdy nedalo vidieť...!!!!
Vďaka,
Ja som rád , že som bol chvílu pri tom-
Juraj

Autor: Ing.Viliam Miklík
Dátum: 18. 6. 2019 o 21:59

Maroš,
Teba nie je možné nepochváliť. Ako vždy sú pekné zábery, vystihnutý duch pretekov, ako aj komentár .......

Ďakujem za všetkých, ktorí sa nemohli zúčastniť.

Viliam