Prvý lyžiarsky skanzen na Slovensku“.
22. 02. 2012 19:44, , 10 komentárovKaždý sníva svoj sen.
Môj kamarát Dušan sníva o vlastnom lyžiarskom stredisku so štvorsedačkovou lanovkou.
Vždy keď sa stretneme a básnime kde sme cez víkend lámali kosti, tak mi Dušan tlačí kaleráby do hlavy, ako on už pokročil, že taká Jašterica, Skalka či Krahule sú nič. Počúvam a nemo čakám. Zatiaľ moje koleno opustí priečny krížový väz a možno pôjde preč aj kus meniskusu. V nedeľu som teda vyslyšal Dušanovu prosbu, aby som si išiel pozrieť ten jeho zázrak, pokiaľ nepadnem do rúk felčiarom a ešte mi to koleno ako tak drží.
Výprava na koniec sveta bola v zložení Zuzka a Igor, pre istotu šofér, keby koleno definitívne prdlo a ja, invalid.
Za siedmimi horami sme hľadali podľa Dušanových slov veľkú navádzaciu tabuľu „Hubačov". Naopak, bola tam taká malilinká, ľahko prehliadnuteľná tabulečka.
Neviem čo si Dušan pod pojmom „veľký" predstavuje. Keď je toto jeho merítko veľkosti, tak ľutujem jeho manželku. Podľa veľkosti tabuľky - nič moc. Nevadí. Tabuľku sme našli. Oči máme ďalej vypučené... Najprv sme našli v záveji niečo vyprašivené, hrdzavé, čo bolo v čase, keď sa voda sypala a piesok lial kráľom Švajčiarskych svahov.
Hurá, našiel som jeden z prvých Leitnerov a dokonca funkčný. Ale o tom čude sa ešte ďalej rozpíšem. Poďme ďalej hľadať Vlek! Tam je niečo v lese!!! Aha, tu sme našli aj parkovisko. Ale kde to sme ? Veď toto je "Prvý lyžiarsky skanzen na Slovensku".
Už prvý pohľad ma posadil na perdel. Tu sa zastavil čas niekde medzi ´68 a „nežnou revolúciou". Vtedy sme mali s Dušanom dvojmetrové lyže, zdravé kolená a pretekali sme skoro každú sobotu niekde na Slovensku proti sebe, za Sláviu VŠP . Tak poďme na to.
Foťák si nenechávam nikdy v aute, dávam do ho úschovy vlekárom, preto som si aj tu dovolil vstúpil do ich rozprávkovej chyže. Tam ma ovanula druhá spomienka na krásnu lyžiarsku minulosť. Zatvorím oči a som podľa smradu, pardon vône, na Kežmarskej chate, Brnčalovej chate, Donovaloch- Zvolene, Krížnej a Čremošnom, kde ma moje lyžiarske začiatky zaniesli. Bože to je vôňa. Tá vôňa dreva z krbu, tá vazelína, opotrebovaná guma z podjazdových koliesok a pot, toto by bol osviežovač vzduchu.
Foťáku som sa zbavil a hurá hľadať pípajúci turniket. Fuj, nenašiel som to sprosté počítačové čudo, čo po prechode ziapne „píp píp píp", ale našiel som uja s cvikačkami z vlaku, ktorý ma s úsmevom a milým slovom poslal ďalej pre kotvu.
A zas ten zázračný ľudský faktor. 45 ročnú kotvu mi pekne podá šuhaj a ešte sa spýta, či si ju pichnem medzi nohy sám.
Áno sám. Zo zásady si medzi nohy dávam všetko ja sám a takisto aj ostatným (ja sám). Sranda bola a upaľujem na Transporte, kde hrdo svieti názov Made in Czechoslovakia.
Pekne, celkom svižne ma vytiahne až hore, kde zas na všetko dohliada jeden chalan, ktorý okrem pozerania na vlek slintá aj na pekné dievčatá, čo si spomedzi nôh vyťahujú tvrdé drevá.
Čo napísať k zjazdovkám.
Zostal som prekvapený. Pekne upravené dve trate.
Jedna 800 metrová kolmo dole a druhá okolo hory taká pekná modrá.
ak by nebolo niekde plno kameňov, nemalo by to chybu. A kde máš tú novú lanovku Dušan?
Hľadal som a našiel som pekne vyrúbanú a vyčistenú lúku bez kríkov a keď som tak zavrel oči a zasníval sa, vedel som si to aj živo predstaviť.
Len neviem, kde na to ten Horolezec chce zobrať bubáky??? Žeby orangutan??? Potenciál v tomto zabudnutom raji sa nachádza. Je tam aj dosť miesta do šírky , dĺžky a aj sklon ok.
Ale moje koleno sa Doppelmayra asi nedožiju. Poradím ti Dušan: „Nerob nič, len daj dole tabuľku „Lyžiarsky skanzen" a vyberaj vstupné."
Tá atmosféra, ktorú som tam zažil, nie je o tom koľko metrov výškových prelyžuješ, ale o spomienkach na našu krásnu minulosť.
O tých perfektných chlapoch, ktorí obsluhujú starého dinosaura „Transportu" a upravenej tabuľke „nedodržujte pokyny obsluhy",
o ujovi s cvikacími klieštikmi.
Neviem, ale vo mne až srdiečko podskočilo. A to som ešte nepísal o Ratracu, ktorý si chalani kúpili z Telgaru.
Tam na ňom prišli asi ešte Wermachťáci.
Ten ošumelý Leitner so železnými rebrami na pásoch bez elektroniky,
len tvrdá mechanika a tečúca hydraulika, tak to je muzeálny krásavec.
Títo fanatici do neho nalejú každý večer naftu a upravujú zjazdovky. Širák dole. Keď sme tak s chalanmi kecali, pozvali ma na leto, aby som prišiel na bicykli, že tam niekde v zeline majú nejakého predchodcu Ratracu.
Tak ho vyhrabeme a ja si uspokojím svoje fotografické chúťky. Dávam si slovo, že raz v lete to čudo pôjdem odfotiť!!! A ako sa lyžovalo?
Super!!! Zaspomínal som si na svojich učiteľov a trénerov lyžovania Zdenka Belaja a Jožka Kulicha. Ujo turniket a chalani na vleku rozdávali radosť až mi bolo ľúto, že idem domov z tejto rezervácie lyžiarskych fanatikov.
Hubačovania držte sa, zachovajte tento kus histórie s prekrásnou patinou aj latrínou čo najviac.
Kašlite na Dušanovu sterilnú štvorsedačku s pípajúcimi turniketmi a splachovacím záchodom. Ešte raz ďakujem sa plné vrece dobrej nálady, ktorú ste mi pribalili do batoha.
Tie spomienky budem ešte dlho vytriasať z batoha.
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 9. 3. 2012 o 21:30
Dátum: 8. 3. 2012 o 13:45
Dátum: 29. 2. 2012 o 14:28
Tá Vaša lanovka je niečo SUPER!!!!
Dátum: 29. 2. 2012 o 14:20
Dátum: 27. 2. 2012 o 21:06
Som rád, že sa u nás nájdu taký fanatici.
V lete sa prídem povozit na bicykli
a nafotiť ten Ratrac v zeline...Dátum: 27. 2. 2012 o 20:10
Predstav si , že sme sa partia 20 ľudí vybrali do Ružomberoku na Malino Brdo. Tam sme za víkend zložili k zemi a do zberu obdobný vlek. Len preto, aby sme mohli priniesť pre nás novú strojovňu. To je zariadenie ktoré poháňa celý vlek.
Ujo "Turniket" náš Jozef trochu už horšie počuje. No bol pri zrode Dinosaura. Môžem potvrdiť počas rokov, ktoré som na Hubačove strávil je to človek odaný vleku telom aj dušou. Nevynechal jedinú sezónu. Pred ním klobúk dole.
To je tak všetko. Článok a fotky super, sme še pobavili. Ahooj.
Dátum: 25. 2. 2012 o 17:47
Super lyžovačka a stačilo aj doobedie.
PS: pomaly už aj naša Zuzka bude dobre lyžovať
Dátum: 24. 2. 2012 o 12:04
Dátum: 23. 2. 2012 o 8:07
S tebou nafotím: Kalendár pre Chlapov 2013.
Miesto u Vás, veď vieš kde, len Vojto nech nie je doma.
Plavky prinesiem!!
To budú veteránisti Slintať!!! Veď vieš kto!!!
Áno Ferko aj o tebe píšem aj o JanoviDátum: 23. 2. 2012 o 7:47
Lýdia Anderlová