Najlepšia lyžovačka môjho života.
28. 03. 2015 07:39, Bazala Marián, 8 komentárovSobota ráno. S dcérou Luciou vyrážame zo Senice na cestu dlhú 740 km na ľadovec Pitztal.
Nechce sa mi ísť len tak 7 hodín po dialnici, preto cestou zastavujeme na obed v Salzburgu pri Hangári 7, kde má Red Bull firemné múzeum.
Sú tam krásne stroje.
Staré lietadlá, autá F1 a všeličo iné.
Lucia sa napcháva, ja fotím. Mne stačí aj chlieb, toto si nenechám ujsť. Ak tu niekto ide na záchod, tak skôr ako vytiahne svojho pipíka, vytiahne foťák a fotí.
Aj mne to bolo blbé, ale fotil som a neboli to posledné rakúske hajzle, čo som nafotil.
Prvý deň lyžovačky sme začínali na ľadovci Pitztaler Gletscher. Ráno cestou nahor mi nedal prednosť jeden vyhúkaný Nemec a oškrel nám celý bok Chevroletu Malibu. Nepozeral sa, keď som ho predchádzal, a celou silou do nás drbol. Celý bok v prdeli! Dvere sa dali otvárať, ideme ďalej. O deviatej už stojíme v rade na podzemnú lanovku hore do strediska, 5 minút čakania a 8 minút jazdy hore tunelom cez horu.
Dúfam, že nezhoríme ako 150 ľudí v podobnom zariadení na Kaprune. Je tu svetlo, sme hore vo výške 2 840 m.
Šup na lyže, vezieme sa lanovkou na vrchol na najvyšší bod strediska vo výške 3 440metrov.
Dajako fučím, nestíham po schodoch, je tu nedostatok kyslíka.
Krúti sa mi lebeňa, ale to nohám nevadí, lyžujeme na prírodnom prašane, je super.
Cez noc napadlo 20 cm nového snehu a aj teraz poletuje.
Zjazdovky sú prázdne a profilom nie sú najstrmšie, také modré a červené.
Už nesneží, poobede vychádza slniečko, skrátka, fantázia. Sem-tam si dám voľný terén s prašanom.
Výhľady sú krásne. V diaľke vidím ľadovec Solden, kam ideme nasledujúci deň.
ľadom tu veru majú problémy. Pod druhou najvyššou horou Rakúska, 3 774 m vysokým Wildspitze, sa odtrhli seraky, celý kus hory spadol do doliny.
Milióny rokov to stálo bez pohnutia, teraz sa to odtrhlo a spadlo do údolia. Hore pod Wildspitze sa nachádza ešte kopa priestorov na 10 lanoviek, ale na ľadovci sa ťažko stavia, ľad sa pohybuje, preto sa vleky stavajú tak, aby sa dalo stĺpmi hýbať. Lanovky to je ešte väčší problém. Je 16 hodín, lanovka má zavretý turniket, ideme dole.
Úžasné počasie, úžasná lyžovačka.
Ráno máme budíček o 6:44. Vyrážame do Soldenu, vzdialeného po ceste 70 km. Vzdušnou čiarou je to z Pitztalu asi kilometer, stačila by na to jedna lanovka, ale musíme prejsť na koniec nášho údolia a prejsť do druhého Soldenského údolia. Teta navigácia nás nahnala krížom cez kopce. Krásna príroda, krásne usadlosti, všade čistota, poriadok ako z rozprávky. Po hodine sme v Soldene. Sadáme na prvú lanovku,
druhu lanovku,
tretiu lanovku, jáj to som nefozil niečo iné,
Oprava,Tak toto je prava tretia lanovka,
štvrtá lanovku,
smerujeme hore na vrchol do kopcov na ľadovec do výšky 3 250 metrov nad Gletcher štadión.
Tam sa začína každoročne svetový pohár v lyžovaní. Je slnečno. Hurá, konečne sme hore. Stálo to za to.
Púšťame sa dole svahom, kde sa jazdí sveták.
Je to lyžiarsky sen, zjazdovka 500 metrov široká a super upravená, najprv mierna a potom prudká ako sviňa. To je krása!
Režem jeden oblúk za druhým, výskam od radosti, ku koncu jazdy ma stehná pália, ale tu ide o to, siahnuť na dno svojich síl. Veru na svetáku je ten kopec vražedný. Kopec prudký ako Lomnické sedlo a ku koncu nepoľavuje, ale pritvrdzuje.
Na tomto kopci dosiahol v roku 2012 Adam Žampa najlepší výsledok v obrovskom slalome, skončil deviaty. Gratulujem, už viem, ako ho boleli stehná pri dojazde do cieľa. A sme dole na štadióne.
Ratraky tam stavajú stavby na veľkú akciu Hannibal.
To bude nočné predstavenie veľkej kopy ratrakov, vrtuľníkov a pod. Akože Hannibal ženie slony cez Alpy, slony nahradia ratraky. Nočná šou s ohňostrojmi, to veru oni vedia. Ešte si dávame jazdu cez Skitunel.
Spúšťame do údolia asi 5 km zjazdovkou, Lucia si užíva ako malá, o tom je lyžovanie!
Lyžujeme na miesta, kde sa v decembri 2014 a februári 2015 natáčal nový diel Jamesa Bonda 007. Spectre.
Ideme hore lanovkou na horu Gaislatchkogl. Toto monštrum pre 30 pasažierov hralo hlavnú úlohu v novej bondovke.
Sme na slávnych miestach. Škoda že už nepotrebujú komparzistov. Tu sú dvaja!!
Tu sa bojovalo, strieľalo.
Idem čúrať a tam ma čaká zlatý klinec programu. Po vstupe na WC ma čaká ďalšie hajzlové rakúske prekvapenie. WC má obrovské okná a pod nimi pisoár. Ani pipíka nevyťahujem, fotím a kukám. Pri čúraní mám výhľad 1500 metrov dole do údolia a na lanovku. Skoro ako výhľad z lonočáku. Radosť čúrat, do strednej mušle vraj čúral aj J. Bond. Asi aby mohol strieľať.
Lucia tiež s radosťou vybieha zo záchoda, na ženskom je tiež podobný úžasný výhľad do údolia a na lanovku. Lulu nefotila, ale filmovala. Nafilmovala ten úžasný záchod. Ľudia najprv na záchode fotia a potom vykonajú to, na čo tam prišli. Na ceste za Luciou sa natáčala super naháňačka v novej Bondovke. Lulu ukazuje o koľko im Bond ušiel.
Hahaha. Skúšame všelijaké zjazdovky, ale vyhráva tá pretekárska.
Z nej je vidieť aj Pitztal. Je vzdialený tak kilometer a ratraková cestička vedie k nemu.
V diaľke vidieť horský hotel.
Bola asi makačka postaviť ho, ale ako sa k nemu dostať, to netuším, možno v lete. Ľadovec sa aj tu pohybuje. Pod nami je vlek, ktorý sa už nedá používať, skrátka, ľad sa pod ním posunul a prepadol dole do údolia.
Škoda, že v Pitztali idú radšej stavať lanovku pod druhú najvyššiu horu Rakúska Wildspitze. Prepojenie so Soldenom by malo väčší význam, ale kto im rozumie!
Príroda zvíťazila.
Lucia už nevládze.
Ja chytám druhý švung, lietam hore dole ako debil.
Trochu voľného terénu. Ešte doplniť nápoje. Ja takto.
Lucia takto.
Pod sochou lyžiara sú mená víťazov svetového pohára v Soldene, dúfam, že tu raz bude Veronika a Adam Žampa.
Ozaj, pri stole v hoteli, kde sme ubytovaní, sedím s naším najlepším slovenským lyžiarom, kamarátom a mojím vzorom z mladosti Petrom Jurkom. Ten dosiahol 5. miesto na Olympiáde v Calgery v roku 1988 a 5. miesto v Bad Kleinkirchhelme. Vyhral univerziádu.
Adam Žampa má čo doháňať. Peter sa už nevenuje lyžovaniu, ale golfu. Vraj aj tam je dobý, ale golf mi už nereže. Poďme spať hore na ľadovec. Lucia fučí z posledných síl.
Lyžujeme do poslednej pustenej lanovky a po 16-tej sa púšťame na 15 km zjazd dole do údolia,
hore to bolo super, ale dole už bola namiesto snehu len biela brečka.
Makačka na stehná, aj mne horia stehná a pichajú kolená, ale to je to pravé! Fotil som len 10ročným kompaktom Canon. Do 3250 metrov sa mi veru nechcelo ťahať tu 4kg opachu Canon. V Soldene ešte trochu šopingujeme a hurá 70 km naspäť pod Pitztal. Z auta Lulu referuje Kongovi, ako bolo fantasticky. Tomáš vyzvedá, čo sme mali na obed. Ozaj, na obed sme zabudli, ládovali sme do seba energetické tyčinky, nápoje, a ešte niečo navyše bošácku slivovicu.
A obed nám nebolo treba. Nie sme bábovky ako futbalisti! Treba lyžovať a nie sa napchávať, ako mnoho iných kvázi lyžiarov.
Však? Radšej nebudem menovať. Večer pokecáme, popijeme s Petrom Jurkom a jeho šumnou ženuškou Evkou.
Žampovi držíme spolu palce, nech ide z našej gubernie preč. Rusko je jeho posledná nádej.
Ránko o 8:30 už stepujem pred ďalším strediskom v Pitztale. Nejdeme hode na ľadovec, tam sú samé modré a bledočervené. Volíme Pitztal Rifflsee.
To je nižšie, ale aj 2 890 je dosť. Každý sa trepe na ľadovec a toto stredisko zíva prázdnotou, celkovo je nás tu asi 88 lyžiarov. Zjazdovky čierne, červené a prudké, fantázia. Nikde nikto, môžem si to pustiť naplno.
Pánbožko stojí pri mne a neskydal som sa, len to prašivé koleno sa začína ozývať. Nová kevlarová ortéza je super, ale tie odstredivé sily sú na koleno dosť, pichá a bolí, nevadí, aspoň viem, že ho mám. Operácia je naplánovaná, tak ho ničím, čo sa doň vmestí.
Lyžujeme hore-dole, sem tam kávička a čajík v prázdnom bufete.
Aj Jurkovci sú na svahu.
Odtadiaľto vidno ľadovec na Solden. V diaľke vidno hrúbku ľadovca asi 50 metrov. Nepochopím, prečo nespravia jednu kilometrovú lanovku. To by bol rezort.
Poobede končime a ideme do našej gubernie. Bolo fantasticky.
Pre tento rok už nechcem sneh vidieť. Rok bol úžasný. Lucia začala opäť lyžovať a lyžuje krásne a rýchlo,
už sa teším o rok keď na lyže postavíme Lindušku. V Soldene sme z lanovky videli ako si pod nami vyspevovalo malé asi 5 ročné dievčatko. Široko ďaleko nikto a ona si len tak upaľuje a vyspevuje.
Tak to je cieľ pre budúci rok.
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 31. 3. 2015 o 20:52
Dátum: 29. 3. 2015 o 19:34
Dátum: 29. 3. 2015 o 18:27
Dátum: 29. 3. 2015 o 18:26
Dátum: 29. 3. 2015 o 18:25
Dátum: 28. 3. 2015 o 23:43
Dátum: 28. 3. 2015 o 19:06
